Nieruchomaść33

Tajamnica 11-ha paviercha: u adnym ź minskich šmatpaviarchovikaŭ jość kvatera biez susiedziaŭ i z asabistaj terasaj

U 2009 hodzie kala tramvajnych puciej na vulicy Vałhahradskaj u Minsku vyras niezvyčajny dom. Na fonie panelnych šmatpaviarchovikaŭ jon adrazu vyłučyŭsia jarkim fasadam i aryhinalnymi kruhłymi voknami. Ale heta nie adzinaje, čym jon moža ździvić. Tut jość kvatera, jakaja adna-adzinaja na ŭsim paviersie. Jak tak atrymałasia? Žurnalisty «Anłajniera» zazirnuli ŭsiaredzinu, kab zrazumieć, što tam da čaho.

Taja samaja trochpakajoŭka znachodzicca na apošnim, 11-m paviersie. U teoryi hety pavierch moh by zastacca niežyłym, ale, sa słoŭ žycharoŭ, na etapie budaŭnictva ŭ prajekt ŭnieśli karekciroŭki i pabudavali jašče adnu kvateru na 96 «kvadrataŭ». Jaje ciapierašni ŭładalnik pa imieni Raman pravioŭ dla žurnalistaŭ nievialikuju ekskursiju.

Darečy, trapić u trochpakajoŭku biez «pavadyra» nie tak prosta. Śpiarša treba padniacca na lifcie da 10-ha paviercha, zatym prabiehčysia pa prystupkach na adzin uzrovień vyšej i vyjści na adkryty bałkon (abo terasu, jak jaho nazyvaje Raman), adkul užo možna prajści ŭ kvateru.

Raman pierajechaŭ ź siamjoj ź Viciebska ŭ Minsk kala dziesiaci hadoŭ tamu. Kaža, na toj momant stalicu ŭžo viedaŭ dobra, tamu pry kupli kvatery aryjentavaŭsia nie tolki na kolkaść «kvadrataŭ», ale i na rajon. 

«Centr nie razhladali: dla nas byŭ važny vyjezd na MKAD, adkul možna ruchacca ŭ lubym kirunku. Z usich mikrarajonaŭ Zialony Łuh zdaŭsia samym pryvabnym», — uspaminaje mužčyna.

«U 2017 hodzie my z žonkaj abjeździli pałovu Minska ŭ pošukach adpaviednaha žylla, — kaža Raman. — Šukali kvateru, u jakoj znajšłosia b miesca nam i synu. U Viciebsku ŭ nas była standartnaja trochpakajoŭka, tamu tut płanavali znajści niešta padobnaje, pa siaredniaj rynačnaj canie. Kali ŭbačyli prapanovu na Vałhahradskaj, vyrašyli źjeździć pahladzieć. Hetaja kvatera pradavałasia ŭ bietonie: papiaredniaja ŭłaśnica nie paśpieła zrabić ramont i vyrašyła jaje pradać».

Mužčyna pryznajecca — takich kvater jon raniej nie sustrakaŭ. I zrazumieła čamu: jaje mahło b i nie być. Prynamsi, tak kažuć žychary doma, jakija žyvuć tut ad samaha pačatku. Pa ich słovach, zabudoŭščyk vykarystaŭ dadatkovyja kvadratnyja mietry pad dacham, pieratvaryŭšy ich u trochpakajovuju kvateru z asobnymi haspadarčymi pamiaškańniami i terasaj.

«Pamiataju, kali my z žonkaj pierastupili paroh hetaj trochpakajoŭki, to pierahlanulisia i zrazumieli: jana stanie našym budučym domam. Na toj momant jaje cana była siaredniaj pa rynku, pry hetym da žyłych «kvadrataŭ» prykładaŭsia šerah bonusaŭ. Siarod ich — para haspadarčych pamiaškańniaŭ, jakija možna lohka pierarabić pad spartzału, saunu, harderobnuju abo majsterniu. U nas tam lažać rečy, ale budučy ŭładalnik całkam zmoža davieści ich da rozumu. Tut adčuvaješ siabie maksimalna adasoblenym ad usich: susiedziaŭ na paviersie niama. Možna spakojna klikać siabroŭ i adpačyvać na terasie z šašłykami, nikomu nie pieraškadžajučy», — śmiajecca Raman.

Baki chutka damovilisia: niestandartnaja trochpakajoŭka abyšłasia siamji ź Viciebska prykładna ŭ $200 tysiač pa kursie. Častku hrošaj muž i žonka ŭziali ŭ banku. Praz hod, kali skončyli ramont, pierajechali ŭ hatovuju da žyćcia kvateru.

«Na 96 «kvadratach» my ŭładkavali try žyłyja pakoi. Adzin ź ich — na 18 mietraŭ — abjadnali z kuchniaj, atrymałasia haścioŭnia. U astatnich arhanizavali spalni. Jašče adzin plus — dva bałkony i dva sanvuzły. Bonusam idzie terasa. My časta adpačyvali tut ź siabrami. Vidy z vyšyni vydatnyja», — raskazvaje haspadar.

Techpaviercha tut jak takoha niama, ale Raman zapeŭnivaje, što tempieratura ŭ kvatery kamfortnaja: zimoj ciopła, letam (na paŭnočnym baku) — prachałodna. 

Niahledziačy na ŭsie pieravahi staličnaha žyćcia, u niejki momant muž i žonka vyrašyli źniać pryvatny dom u Kałodziščach. Pryčym im nastolki spadabałasia žyćcio za horadam, što jany vyrašyli pradać trochpakajoŭku i pabudavać svoj dom. Z tych časoŭ hatovaja da žyćcia kvatera pustuje i maje patrebu ŭ novych haspadarach.

Uładalniki kvatery hatovyja rasstacca ź joj za $184 tysiačy po kursie.

Kamientary3

  • Hałapierydoł
    01.06.2025
    Pośpiechi łukanomiki i sankcyi nie pracujuć - kupili hoły bieton za $200k, pradaješ z remontam za $184k.
    Dobraja inviestycyja, i prybytak charošy za 15 hadoŭ - užo nie kažučy pra inflacyju ;)
  • Vielmi Ścipła j Koratka
    01.06.2025
    Rydloúki rabić z našych Ludcaú ! ))
  • Cyndi
    01.06.2025
    Što moža być horš kuratniku? Kaniešnie kuratnik na vierchnim paviersie.

Ciapier čytajuć

Kiroŭcy fur z dronami, što atakavali rasijskija aeradromy, raskazali, chto i navošta ich naniaŭ1

Kiroŭcy fur z dronami, što atakavali rasijskija aeradromy, raskazali, chto i navošta ich naniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ściapan Puciła: Mianie sprabavali vykraści z dapamohaj pasolstva Biełarusi ŭ Varšavie24

Ukrainskaja raźviedka zajaviła pra padryŭ rasijskaha vajskovaha ciahnika pad Mielitopalem5

Litoŭskaja režysiorka adkazała Kurejčyku nakont skandalnaha sieryjała «Akreścina»13

Zvolnili načalnika minskaha SIZA №112

Pierad abrušeńniem mosta ŭ Branskaj vobłaści pasažyry čuli vybuch21

Kudy i jak vyjechać ź Minska na dzień, kab adpačyć? Piać idej8

U Rasii abrynuŭsia druhi za noč čyhunačny most. Padazrajuć dyviersiju21

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu niekatoryja dzieci pačynajuć chadzić paźniej za inšych

U Branskaj vobłaści most, pa jakim jechała fura, abrynuŭsia na pasažyrski ciahnik. Siem zahinułych34

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kiroŭcy fur z dronami, što atakavali rasijskija aeradromy, raskazali, chto i navošta ich naniaŭ1

Kiroŭcy fur z dronami, što atakavali rasijskija aeradromy, raskazali, chto i navošta ich naniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić