Śviet11

Sacyjalnyja sietki robiacca hałoŭnaj krynicaj navin, i heta vyhadna palitykam-papulistam

Pavodle novaha daśledavańnia Reuters Institute, sacyjalnyja miedyja ciapier pieraŭzychodziać telebačańnie i navinavyja sajty u jakaści asnoŭnaj krynicy navin u ZŠA. Bolš za pałovu apytanych amierykancaŭ (54%) paviedamili, što atrymlivajuć naviny z takich płatformaŭ, jak Facebook, YouTube i X (były Twitter). Heta ŭpieršyniu, kali sacsietki apiaredzili telebačańnie (50%) i sajty (48%), piša Bi-bi-si.

Daśledčyki adznačajuć, što novy farmat navin, źviazany z kankretnymi asobami (błohierami, influensierami, padkastarami), raźvivajecca chutčej za ŭsio mienavita ŭ ZŠA. Prykład — Džo Rohan, viadomy padkastar, čyje kamientary i naviny na minułym tydni bačyła kala 22% nasielnictva krainy.

U krainach Łacinskaj Amieryki, Afryki i Azii takaja tendencyja isnavała daŭniej, ale ciapier i ZŠA dahaniajuć hetyja rehijony, adnačasova ŭsio macniej addalajučysia ad Jeŭropy, dzie ludzi čaściej karystajucca tradycyjnymi ŚMI.

Aŭtar daśledavańnia Nik Ńjuman padkreśliŭ, što palityki ŭsio čaściej vybirajuć razmovy z błohierami zamiest intervju tradycyjnym žurnalistam, bo heta dazvalaje kantralavać chod hutarki i paźbiahać vostrych pytańniaŭ.

Taki farmat daje palitykam mahčymaść raspaŭsiudžvać vyhadnuju dla siabie infarmacyju praz «družalubnyja» kanały — influensieraŭ, padkastaraŭ i błohieraŭ. Tradycyjnyja ŚMI ž, jak praviła, patrabujuć bolš adkazaŭ i krytyčnaha analizu, čaho papulisty chočuć paźbiehnuć.

Heta pryvodzić da pavieličeńnia ryzyki dezynfarmacyi, bo takija «družalubnyja» krynicy čaściej za ŭsio nie praviarajuć infarmacyju i nie zadajuć składanych pytańniaŭ.

Niahledziačy na papularnaść błohieraŭ i influensieraŭ, 47% apytanych va ŭsim śviecie ličać ich asnoŭnymi raspaŭsiudžvalnikami chłuśni i skažonaj infarmacyi — naroŭni z palitykami. Heta śviedčyć pra toje, što davier da novych farmataŭ padaje, choć jany zastajucca ŭpłyvovymi.

Paśla taho, jak u 2022 hodzie Iłan Mask kupiŭ Twitter (ciapier X), heta płatforma stała papularnaj siarod ludziej z pravymi pohladami. U ZŠA kolkaść takich karystalnikaŭ patroiłasia, u Vialikabrytanii — padvoiłasia. A bolš prahresiŭnyja karystalniki albo pakinuli X, albo stali karystacca im radziej.

Inšyja płatformy, jak Threads, Mastodon ci Bluesky, pakul nie zdoleli značna pašyryć upłyŭ — ich vykarystoŭvajuć dla navinaŭ mienš za 2% ludziej.

TikTok staŭ samaj chutka rastučaj sacyjalnaj sietkaj dla atrymańnia navinaŭ — jaho hladziać 17% apytanych pa ŭsim śviecie, što na 4% bolš, čym letaś.

Taksama ŭsio bolš ludziej, asabliva moładzi da 25 hadoŭ, karystajucca štučnym intelektam (jak čat-botami), kab šukać naviny. Dla hetaj uzrostavaj hrupy ŠI užo ŭdvaja papularniejšy, čym siarod starejšych.

Ale bolšaść apytanych ličyć, što ŠI robić naviny mienš dakładnymi i prazrystymi, bo składana zrazumieć, jak farmirujecca vynik.

Niahledziačy na rost sacsietak, ludzi va ŭsich uzrostavych hrupach pa-raniejšamu pryznajuć nadziejnaść tradycyjnych ŚMI, jakija majuć doŭhaterminovuju reputacyju i pravieranyja mietady padačy infarmacyi. Ale źviartajucca da ich radziej, bo naviny ciapier «prychodziać» praz sacsietki, dzie mienš barjeraŭ i bolš piersanalizacyi.

Daśledavańnie pravodziłasia ŭ 48 krainach, udzieł u im uziali 100 tysiač čałaviek. Jano źjaŭlajecca častkaj štohadovaha hłabalnaha manitorynhu, jaki pravodzicca ŭžo 14-y hod.

Kamientary1

  • Abjektyŭnaść
    18.06.2025
    Hety artykuł źjaŭlajecca čarhovym vydanym prykładam, što "tradycyjnyja" ŚMI stali nie mienš prapahandysckija čym roznyja kanały ŭ sacsietkach.

    Voś zhadana tolki pra adzin bok palityčnaj sceny? A pra druhi? Chacia abodva ŭmoŭnyja dy tam i tam chapaje papulistaŭ. Chacia rehularna ŚMI pišuć tolki pra adzin, cikava. I čamu ž adno z akreśleńniaŭ, jakoje darečy vielmi lubili kamunisty, tut vykarystoŭvajecca vyklučna ŭ pazityčnym klučy?
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie1

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Stryžak raskazaŭ, što ciapier budzie z «Bajsołam»20

Mužčyna raźbiŭ videakamieru ŭ padjeździe, nadzieŭšy dla maskiroŭki trusy na hałavu8

Skandynavija pryciahvaje biełarusa: dalnabojščyk raskazaŭ ab pracy ŭ krai vikinhaŭ2

«Matroškami ŭžo nie ździviš». U Rasii zaklikali stvaryć svoj anałah Łabubu3

Viadučaja «Marafonu adzinstva» ŭ padtrymku Łukašenki adpačyvała ŭ Łatvii27

Na poŭnačy Bresta praciahvaje śmiardzieć, ułady zaklikajuć «nie panikavać»2

Sa Šviecyi departujuć jašče adnu biełaruskuju siamju11

Pad Bychavam adkryli pomnik archieałahičnaj znachodcy 1960 hoda. Jon padobny da nadmahilla

Va Ukrainie pad upłyvam pratestaŭ viartajuć niezaležnaść antykarupcyjnym orhanam8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie1

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić