Pavieł Łatuška pachvaliŭsia, što jon — pieršy muškiecior u Biełarusi
«Ja chacieŭ u Biełarusi stvaryć rotu muškiecioraŭ. Chacieŭ u Niaśvižskim pałacy arhanizavać hetuju cyrymoniju».

Pra svoj niezvyčajny status palityk raskazaŭ u tok-šou «Pierietriom s Chalezinym». Źviartajučysia da viadoŭcy, Łatuška spytaŭ: «A ty viedaješ, što ja pieršy ŭ Biełarusi muškiecior?» — i patłumačyŭ, ad kaho atrymaŭ hanarovaje zvańnie, kali pracavaŭ pasłom Biełarusi ŭ Francyi:
«Ja atrymaŭ hety tytuł z ruk Emiery de Manteskju d'Artańjana, jaki rašeńniem premjer-ministra Francyi [Fransua] Fijona atrymaŭ prava nasić hety tytuł u piatym pakaleńni».
Pa słovach Łatuški, jon paznajomiŭsia ź sienataram francuzskaha parłamienta Emiery de Manteskju d'Artańjanam, naščadkam słavutaha muškieciora. Palityk patłumačyŭ, što hetaje zvańnie nadajecca pieravažna vysokapastaŭlenym asobam:
«Tam, kaniečnie, pryniata było, što pasły najpierš mahli b atrymać taki tytuł muškieciora. Tam byli ministry, tam byli premjer-ministry, hetym tytułam vałodaje [Iryna] Bokava, kali ja pracavaŭ [pasłom], jana była hienieralnym dyrektaram JUNIESKA».
Cyrymonija prajšła ŭ horadzie Armańjak, u radavym zamku d'Artańjanaŭ. Łatuška padzialiŭsia ŭražańniami ad atmaśfiery staradaŭniaha majontka:
«U jaho zamak na 50 spalniaŭ. Ja načavaŭ u hetym zamku, u mianie było adčuvańnie, što ja akunuŭsia ŭ XVIII ci XIX stahodździe. Voś realna takaja atmaśfiera i takaja cyrymonija. Jana była źviazanaja z tym, što tam dajuć «Armańjak». Ja byŭ samym hałoŭnym z tych, kamu davali hety tytuł».
Palityk raskazaŭ, što razam z tytułam atrymaŭ «płašč adpaviedny, orden», i z hetaha pačałasia jahonaja misija. Jana palahała ŭ tym, kab stvaryć u Biełarusi ŭłasnuju rotu muškiecioraŭ:
«Kali ja nie pamylajusia, kali ty stvoryš rotu ŭ svajoj krainie, tam inšy płašč dajuć, inšaha koleru. Kali ja pryjechaŭ u Minsk, pačaŭ zvanić niekatorym hienierałam, Račkoŭski byŭ taki, staršynia Pahraničnaha kamiteta, niejkim spartsmienam. Chacieŭ u Niaśvižskim pałacy arhanizavać hetuju cyrymoniju. Nu, na žal, nie paśpieŭ».
Pavieł Łatuška byŭ pryniaty ŭ «Rotu muškiecioraŭ Armańjaka» (Compagnie des Mousquetaires d'Armagnac). Heta nie vajskovaje padraździaleńnie, a prestyžnaje mižnarodnaje tavarystva, zasnavanaje ŭ 1951 hodzie. Jaho meta — prasoŭvańnie kultury, historyi i hastranamičnych tradycyj francuzskaha rehijona Haskoń. Hałoŭny simvał tavarystva — znakamity brendzi «Armańjak».
«Tytuł muškieciora» — heta hanarovaje siabroŭstva, jakoje nadajecca viadomym asobam z roznych krain: palitykam, dypłamatam, dziejačam mastactva, biźniesoŭcam. Jaho majuć, naprykład, akcior Leanarda Dy Kaprya i kniaź Manaka Albier II. Siońnia hetaje tavarystva naličvaje zvyš 3000 muškiecioraŭ pa ŭsim śviecie.
Stvaryć «rotu» ŭ svajoj krainie — heta adna ź misij, jakuju moža ŭziać na siabie ŭdzielnik tavarystva. Havorka idzie pra zasnavańnie nacyjanalnaha filijała abo «eskadrona» (squadron), jaki b abjadnoŭvaŭ upłyvovych ludziej Biełarusi dla prasoŭvańnia kulturnych i ekanamičnych suviaziaŭ z Francyjaj. Heta forma kulturnaj dypłamatyi.
Kamientary
- Smotri, eto papa biehiemotik, eto mama biehiemotik...
- Ahdie baba Hala?