Ekanomika

Čamu apošnim časam tak trasie dalar i zołata?

Za pieršy miesiac 2026 hoda kurs biełaruskaha rubla adnosna dalara ZŠA vahaŭsia ad 2,8 da 2,95 rubla. Jašče bolš u studzieni vahałasia cana zołata — ad 4353 da 5562 dalaraŭ za uncyju. Ekśpiertka BEROC Nastaśsia Łuzhina tłumačyć, čamu tak adbyvajecca.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Vahańni kursu dalara adbyvajucca nie tolki adnosna biełaruskaha rubla, ale i ŭ dačynieńni da suśvietnych valut. Pryčyna ŭ źniešnich faktarach. Pa słovach Łuzhinoj, upłyvaje adrazu šerah hieapalityčnych momantaŭ — naprykład, uzajemaadnosiny ZŠA ź Iranam i Vieniesuełaj.

«Akramia hetaha, na minułym tydni adbyłasia jašče adna važnaja padzieja — Tramp prapanavaŭ pryznačyć novaha kiraŭnika Fiederalnaj reziervovaj sistemy (FRS). Heta chutčej pazityŭna adbiłasia na dalary, pakolki ŭ Trampa byli supiarečnaści z raniejšym kiraŭnikom FRS, što nie dadavała ŭstojlivaści amierykanskaj valucie», — ličyć ekśpiert.

Na kurs biełaruskaha rubla da dalara ŭpłyvaje jašče i rehijanalny faktar. Tak, rasijski rubiel u apošni miesiac taksama značna vahaŭsia ŭ miežach 74—80 rubloŭ za dalar. Pryčyna tamu — pieramovy pa vajnie va Ukrainie.

«Rasijski rubiel, choć užo i bolš strymana, ale ŭsio ž reahuje na pieramovy. Taksama važnym faktaram zastajucca ekanamičnyja aśpiekty: pastupleńni ad ekspartu, a taksama prychod padatkovaha pieryjadu — apošniaje karotkaterminova ŭmacavała rasijski rubiel da zamiežnych valut na minułym tydni», — adznačaje ekśpiert.

Havoračy pra situacyju ŭ cełym, Łuzhina adznačaje, što ŭ apošnija tydni my nazirajem kanjunkturnyja vahańni, jakija nosiać karotkaterminovy charaktar.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Biehčy ŭ abmieńnik nie varta?

Vahańni dalara, adznačaje Łuzhina, nosiać karotkaterminovy charaktar.

«Pakolki kurs biełaruskaha rubla vahajecca ŭ abodva baki da dalara, ale zastajecca stabilnym da košyka valut, heta aznačaje, što kursavyja vahańni vyklikanyja nie doŭhaterminovymi źmienami, a uździejańniem hieapalityčnych faktaraŭ albo upłyvam, vyklikanym karotkaterminovymi reakcyjami rynkaŭ», — tłumačyć ekśpiert.

Łuzhina jašče raz padkreślivaje, što kursavyja vahańni ŭ Biełarusi — heta ŭ pieršuju čarhu vynik źniešnich faktaraŭ, a nie ŭnutranych.

«My nie možam kazać, što ciapier adbyvajecca niejki cisk na valutnym rynku Biełarusi», — adznačaje ekanamist.

Zołata trasie našmat kruciej za kursy valut

Što tyčycca cany na zołata, to šmat u čym takija pavodziny rynku taksama źviazany z hieapalityčnymi pracesami.

«U situacyi niestabilnaści inviestary imknucca ŭkładvać choć by častku svaich srodkaŭ u nadziejnyja aktyvy, da jakich adnosicca zołata. Kali ž u śviecie adbyvajecca peŭnaja stabilizacyja, to popyt na zołata moža źnižacca i adpaviedna budzie reahavać i košt», — adznačaje Łuzhina.

Pry hetym ekśpiert ličyć, što, niahledziačy na ruch u bok deeskałacyi, u bližejšy čas zachavajecca pieryjad vałacilnaści.

A na kurs biełaruskaha rubla, akramia vyšejpieraličanych faktaraŭ, mohuć paŭpłyvać vyniki pasiadžeńnia Centrabanka RF, na jakim buduć vyrašać, pierahladać pracentnyja staŭki ci nie.

«Kali, naprykład, staŭki źniziać, to rasiejski rubiel moža patańnieć, a biełaruski budzie paŭtarać jaho trajektoryju».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Hałoŭny biełaruski prapahandyst zaklikaŭ źniščyć Mancheten daščentu53

Vyznačany časovy Viarchoŭny lidar Irana7

Pucin nazvaŭ zabojstva Chamieniei cyničnym parušeńniem usich normaŭ marali i prava. Łukašenka maŭčyć26

Statkievič — biełarusam: Vaša ciepłynia achutvała mianie. I ja adčuvaŭ jaje amal fizična6

U Iranie pry ŭdarach ZŠA i Izraila zahinuŭ kiraŭnik palicejskaj raźviedki2

Iran abviaściŭ ab adkryćci Armuzskaha praliva7

Na Bieraściejščynie i Hrodzienščynie zatrymali kiraŭnikoŭ bujnych ahrarnych pradpryjemstvaŭ3

U Homieli na prypynku kala vadajoma miascovy žychar pakinuŭ pasłańnie rybakam. Što tam?2

Šeść čałaviek zarabili vielizarnyja hrošy na staŭkach na amierykanskuju ataku pa Iranie. Padazrajuć, što jany viedali pra jaje8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić