27 vieraśnia a 8-j hadzinie ranicy biełaruskija studenty musiać vysielicca ź internatu. Padrychtoŭčaja prahrama skončyłasia, i kožny adpraŭlajecca ŭ svoj universytet. Polskija palityki zrabili ŭsio mahčymaje, kab dać biełaruskaj moładzi šaniec na budučyniu. Jak skarystała hety šaniec sama moładź i jak rasparadzilisia imi administracyja prahramy? Hetyja pytańni abmiarkoŭvajucca tolki šeptam. Ale navat z tych, chto niezadavoleny svaim raźmierkavańniem, viartacca na radzimu pakul nichto nie źbirajecca. Asabliva tyja, kaho ŭ Biełarusi tak i nie vyklučyli z universytetu.
27 vieraśnia a 8-j hadzinie ranicy biełaruskija studenty musiać vysielicca ź internatu. Padrychtoŭčaja prahrama skončyłasia, i kožny adpraŭlajecca ŭ svoj universytet. Da poźniaj nočy napiaredadni administracyja prahramy vydavała nakiravańni, uzhadniała z studentami ich navučalnyja ŭstanovy. Dakładnyja źviestki ab raźmierkavańni bolšaść stuentaŭ atrymała tolki ŭčora. U internacie zbor rečaŭ i pakavańnie torbaŭ.
Paśla taho jak mnohija studenty napisali admovy ad svaich nakiravańniaŭ, a aktyvisty razam ź Milinkievičam praviali pieramovy z dyrektaram «Studium Europy Wschodniej» Janam Malickim, im prapanavali novyja navučalnyja miescy, bolš adpaviednyja śpiecyjalnaściam. Mnohija studenty byli niezadavolenyja tym, što ich adpraŭlajuć u maleńkija harady. Na sustrečy z studentami ŭ niadzielu ŭviečary Jan Malicki vyhladaŭ stomlena i tłumačyŭ, što hetyja instytuty ničym nia horšyja za varšaŭskija, a časam navat i lepšyja: «Prašu Vas nie pravodzić sa mnoj bojku za bojkaj i nie pratestavać tolki dziela taho, što vy nia viedajecie hetych haradoŭ». Pan Malicki patłumačyŭ taksama, što pieraśledavanych studentaŭ nakiroŭvali bližej da biełaruskaj miažy, kab ich čaściej mahli naviedvać baćki.
Najbolš adkaznyja i samastojnyja, nie čakajučy padarunkaŭ losu, sami znajšli sabie navučalnyja miescy va ŭniversytetach, dzie jość ich śpiecyjalnaści. Arciom žadaje navučacca archivaznaŭstvu. Prahrama prapanavała jamu histaryčny fakultet, universytet niepadalok ad Varšavy. Arciom znajšoŭ sabie bolš adpaviednaje miesca ŭ Krakavie i ŭranicu z hrupaj siabroŭ adpraviŭsia tudy na ciahniku. Ci viernucca jany ŭ Biełaruś u bližejšyja piać hadoŭ?
Pakul nia vyrašany los siamioch studentaŭ, jakija navučalisia na mastackich i tvorčych śpiecyjalnaściach. Niekatoryja ź ich musiać zdavać ustupnyja ispyty. Ustupnyja ispyty dla zamiežnikaŭ u Škołu filmovu, kudy źbiralisia pastupać dvoje z studentaŭ, skončylisia tydzień tamu, a ichnyja dakumenty Prahrama ŭ škołu nie nakiravała. Pieramovy z universytetam ab ich navučańni praciahvajucca. Konkurs na tvorčyja śpiecyjalnaści niejmavierna vialiki, a Škoła filmova ŭ Łodzi maje vielmi dobruju reputacyju. Kali b nie Prahrama Kalinoŭskaha, dostup da navučańnia na takich elitnych śpiecyjalnaściach naŭrad ci im vydaŭsia.
Polskija palityki zrabili ŭsio mahčymaje, kab dać biełaruskaj moładzi šaniec na budučyniu. Jak skarystała hety šaniec sama moładź i jak rasparadzilisia imi administracyja prahramy? Hetyja pytańni abmiarkoŭvajucca tolki šeptam. Ale navat z tych, chto niezadavoleny svaim raźmierkavańniem, viartacca na radzimu pakul nichto nie źbirajecca. Asabliva tyja, kaho ŭ Biełarusi tak i nie vyklučyli z universytetu.
Ciapier čytajuć
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
Kamientary