Sport55

Renan Bresan: Baćki skazali, što buduć lubić mianie i ź biełaruskim pašpartam

Lubimiec barysaŭskaj publiki Renan Bresan žyvie ŭ Minsku. Siudy jaho štodnia pryvozić kłubny aŭtobus z trenirovak u Barysavie. Intervju.

Lubimiec barysaŭskaj publiki Renan Bresan žyvie ŭ Minsku. Siudy jaho štodnia pryvozić kłubny aŭtobus z trenirovak u Barysavie. Niadaŭna futbalist-brazilec vyrašyŭ pryniać biełaruskaje hramadzianstva.

U Biełarusi było strašna

«Naša Niva»: Renan, jak ty apynuŭsia ŭ Biełarusi?

Renan Bresan: Vystupaŭ u Brazilii za kłub z rodnaha horada. Da nas pryjechaŭ sielekcyjanier z Ukrainy. Ja adrazu spadabaŭsia jamu. Na prahlad ja pajechaŭ u lvoŭskija «Karpaty». Ale tam uźnikli prablemy. Urešcie na mianie vyjšaŭ «Homiel».

«NN»: Šok byŭ ad traplańnia ŭ nieviadomuju krainu?

RB: Kaniečnie, byŭ. Pomniu adrazu pa prylocie było try hadziny dnia, tym nie mienš, vakoł ciomna. Dla mianie heta było vielmi strašna, bo niama takoha ŭ Brazilii. Ale ja viedaŭ, čaho chacieŭ, tamu trymaŭsia, ciarpieŭ.

«NN»: Viedaŭ što-niebudź pra Biełaruś pierad adlotam?

RB: Kali ščyra, to ničoha. Viedaŭ tolki pra Alaksandra Hleba, jaki tady hulaŭ u «Arsienale».

Sum pa plažy

«NN»: Adkul ty rodam?

RB: Horad Tubaran, štat Santa-Kataryna. Horad maleńki, mienš za 100 tysiač žycharoŭ. Jak Barysaŭ. Ad mianie 20 chvilin da plaža. Akijan, šmat turystaŭ.

«NN»: Pa plažach nie sumuješ?

RB: Sumuju. Padčas adpačynku na plažach amal uvieś čas. U Biełarusi kupacca nie sprabavaŭ. Letam mnie vielmi padabajecca biełaruskaje nadvorje. Stravaŭ niekatorych choć i nie chapaje, ale jość žonka, jakaja moža hatavać.

«NN»: Baćki nie pryjazdžali ŭ Biełaruś?

RB: Nie. Byli płany pryjechać na Lihu čempijonaŭ, ale ŭ taty šmat pracy. Jon vałodaje nievialikaj firmaj pa zbory mebli. Mama chatniaja haspadynia, ale jechać adna nie choča.

U Brazilii technika, u Biełarusi — taktyka

«NN»: U Homieli tabie padabałasia?

RB: Ja zaŭsiody z pavahaj staviŭsia da tamtejšaha treniera Anatola Jureviča. Hety trenier daviaraŭ maładym chłopcam. Jurevič vučyŭ mianie futbołu, jak Drahuna, jašče raniej Ramaščanku. Jon pakazaŭ mnie, jak treba hulać u Biełarusi.

«NN»: Šmat adroźnieńniaŭ miž futbołam brazilskim i jeŭrapiejskim?

RB: U Brazilii futboł bolš techničny, indyvidualny. Vialikaja kolkaść futbalistaŭ, što mohuć vyrašać los sustrečy na apošnich chvilinach. Tut takija taksama jość, ale ŭ Biełarusi bolš taktyki. Časta pieramohi atrymlivajucca tolki za košt trenierskich ustanovak.

«NN»: Pierachod u BATE byŭ važnaj častkaj karjery?

RB: Heta najlepšaja kamanda krainy, jakaja pastajanna hulaje ŭ jeŭrakubkach. U BATE ŭsio bliskuča. Letaś stolki ŭsiaho vyjhraŭ i indyvidualna, i kamandna. A Liha čempijonaŭ — heta maja mara. Maja mara hulać za «Barsu», ale hulać suprać jaje taksama dobra [śmiajecca].

U zbornuju Brazilii nie prabicca

«NN»: A čamu vyrašyŭ atrymać biełaruski pašpart?

RB: Kali ŭpieršyniu prapanavali, to spałochaŭsia. Potym paličyŭ, što ŭ zbornuju Brazilii ciažka prabicca, tam hulajuć vialikija futbalisty. Baćki skazali, kali dla ciabie budzie dobra, to čamu nie. Skazali, što ŭsio adno buduć mianie lubić [śmiajecca]. Być hulcom zbornaj — heta vielmi prestyžna.

«NN»: Mnohija chvalujucca, što ty źjedzieš z krainy i nie budzieš pryjazdžać u zbornuju.

RB: Naadvarot. Kali padpišu kantrakt z dobrym kłubam, to ŭsim budzie lepš, u tym liku zbornaj. Ja mahu abiacać, što zaŭsiody budu z radaściu adhukacca na vykliki sa zbornaj.

U BATE ŭsie na svaich miescach

«NN»: U čym fienomien BATE?

RB: Jość Anatol Anatolevič Kapski. Usie jaho viedajuć, jahony charaktar. Taksama jość Viktar Hančarenka. Jany abodva małajcy. U Kapskaha zaŭsiody była mara rabić vialiki kłub. Usie pracujuć na svaich miescach. Nichto nie zaminaje inšamu. Kali tak praciahvać, to BATE moža dachodzić i da čverćfinałaŭ Lihi čempijonaŭ.

Z adsutnaściu valuty nie sutykaŭsia

«NN»: Sajty čaściej čytaješ biełaruskija ci brazilskija?

RB: Biełaruskija. U Brazilii ja hladžu tolki sajt svajho horada i futboł. Majo žyćcio ciapier tut, tamu i čytaju miascovyja.

«NN»: Palitykaj cikavišsia?

RB: Nie. Nie razumieju ja jaje.

«NN»: A što valuty ŭ krainie niama viedaješ?

RB: A chto nie viedaje? Hladžu ž telebačańnie. Pakul što nie sutykaŭsia z hetym.

«NN»: Z Kiežmanam paznajomiŭsia ŭžo?

RB: U vielmi dobrych stasunkach ź im. Jon razmaŭlaje pa-ispansku, ja taksama krychu. Niekalki dzion treniravalisia, usio narmalna.

Ziamlak Zianona

«NN»: U rodnym horadzie ciabie ŭsie viedajuć?

RB: Nu, vidać. Kali tolki skončyłasia losavańnie, to adrazu pačynali pisać u fejsbuk. Buduć chvareć za mianie. Čakajuć, kali pryjedu ŭ horad.

«NN»: Z Tubarana jašče jość słavutyja futbalisty?

RB: Niekali za zbornuju navat hulaŭ Zianon. U mianie ŭ dziacinstvie kumiram byŭ Ramaryjo, bo jon šmat zabivaŭ. Potym lubiŭ Žunińjo Piernambukana, jon hulaŭ za moj lubimy kłub «Vaska da Hama». Ciapier dla mianie najlepšy futbalist Mesi.

«NN»: Z kim siabruješ u Minsku?

RB: Jość i biełarusy siabry, ale ŭ asnoŭnym suajčyńniki ź minskaha «Dynama». U volnyja dni možam pajści niekudy pasiadzieć, u boŭlinh pahulać, biljard.

«NN»: Ty, kažuć, śpiecyjalist pa Rlaystation?

RB: Nu tak, hulaju. Chacia apošnim časam niama z kim. Ź Mišam Hardziejčukom u kłubie hulać biessensoŭna. Prajhraju 0:3, 0:5. Miša moža pieramahčy z zapluščanymi vačyma.

Nie fanat kavy

«NN»: Kavu lubiš?

RB: Kali ščyra, to nie fanat kavy, žonka taksama. Pryvoziŭ chłopcam niejak brazilskaj, im spadabałasia. Mnie pačka lohka na hod chapaje.

«NN»: Biełaruskija śpirtnyja napoi sprabavaŭ?

RB: Usio piŭ. Nie vielmi spadabałasia, praŭda. I harełku, i viski. Mahu pić tolki piva i vino. «Alivaryja» niakiepskaje piva.

«NN»: Ciabie časta nazyvajuć hałoŭnym žartaŭnikom BATE.

RB: Žartujem. Śmiajusia ź Lichtaroviča i Jureviča, što jany dynazaŭry, bo samyja staryja ŭ kamandzie. Jany ž mnie kažuć, što mnie taksama 30 hadoŭ, a pašpart ja ŭ Biełarusi falšyvy atrymaŭ.

«NN»: Pa-biełarusku što-niebudź viedaješ?

RB: Cukierki, bulba, časopis. Arciom Radźkoŭ zaŭsiody mianie vučyć biełaruskaj movie.

***

Renan Bresan naradziŭsia ŭ 1988 u Tubaranie (Brazilija). Vystupaŭ za miascovy «Atletyka». Ad 2007 u Biełarusi. Spačatku hulaŭ za «Homiel», a ŭ 2010 pierajšoŭ u BATE. Najlepšy futbalist i bambardzir čempijanatu-2010. Hod tamu Bresan atrymaŭ biełaruskaje hramadzianstva. Žanaty, katalik.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Rudkoŭski tłumačyć, čamu Tramp maje racyju nakont Hrenłandyi

Rudkoŭski tłumačyć, čamu Tramp maje racyju nakont Hrenłandyi

Usie naviny →
Usie naviny

Pažyłaja žančyna ŭ bufiernaj zonie na Danbasie paprasiła chleba praz nadpis na śniezie3

Saviecki bijatłanist Cichanaŭ načapiŭ na siabie kala 100 miedaloŭ i pajechaŭ pa biełaruskich škołach FOTAFAKT13

Trochrazovy ŭładalnik futbolnaha «Załatoha miača» kinuŭ pracu, kab dahladać chvoruju žonku5

Makron adchilić zaprašeńnie Trampa ŭvajści ŭ skład Rady miru5

U Połacku likvidavali stohadovuju drukarniu, nazvanuju ŭ honar Franciška Skaryny

Minčuki zrazajuć darohu ŭ centry prosta pa Śvisłačy. Suprać ich płanujucca rejdy4

U Pružanskim rajonie hareła carkva

Biełaruska jeła babrujski ziefir i znajšła ŭ im kavałački dreva11

U Dobrušy na Vadochryšča kala kupieli pastavili ledzianuju fotazonu FOTAFAKT

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rudkoŭski tłumačyć, čamu Tramp maje racyju nakont Hrenłandyi

Rudkoŭski tłumačyć, čamu Tramp maje racyju nakont Hrenłandyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić