Andrej Rasinski. Kadry

Ułada tradycyj ci ŭłada medyjaŭ?

Stužka Styvena Fryrza pra Elizabetu II.

poster

Karaleva (The Queen)

Vialikbrytanija – Francyja – Italija, 2006, kalarovy, 97 chv.

Režyser: Styven Fryrz

Roli vykonvajuć: Chielen Miren, Majkł Šyn, Džejms Kromŭeł, Silvija Sims, Aleks Dženinhs, Chielen MakHrory, Rodžer Ałam

Žanr: Bijahrafičnaja drama

Adznaka: 7,5 (z 10)

Pryzy kinafestu ŭ Venecyi, pryzy «Oskar», premija «Hoja» – usiaho 45 ŭznaharodaŭ i 40 naminacyj.

Paśla śmierci pryncesy Dyjany anhielskaja karaleva ŭvozić siamju ŭ Šatlandyju. Presa abvinavačvaje karalevu ŭ biessardečnaści – i patrabuje publičnaj žałoby pa byłoj niaviestcy. Ale Elizabeta II staić za niepachisnaść tradycyj i strymanaść pryvatnaha hora. Premjer‑ministar Toni Błer, jaki atrymaŭ ašałamlalnuju pieramohu na vybarach, uprošvaje karalevu ŭšanavać pamiać pa «narodnaj pryncesie».

U karcinie Styvena Fryrza – dźvie karalevy. «Karaleva ludzkich sercaŭ» – pryncesa Dyjana, jakaja nie sychodzić z ekranaŭ, pa jakoj płačuć, jakuju lubiać i jakuju žadajuć. Heta medyjnaja hierainia, zorka skandałaŭ, parušalnica Bukinhiemskaha etykietu – i całkam virtualnaja fikcyja, pradstaŭlenaja režyseram praz dakumentalnyja kadry.

Jejnaja ŭłada – heta ŭłada medyjaŭ, štučnaja halivudzkaja kazka dla mieścičaŭ i masavaja histeryka, parastyražavanaja bulvarnymi hazetami.

Karaleva Elizabeta – heta najstarejšaja tysiačahadovaja manarchija, etykiet, tradycyja, abaviazak, strymanaść, padcisnutyja huby j carskaja postać.

Aktrysa Chielen Miren robić niemahčymaje: jana ŭvasablaje samu isnaść «boskaj pamazanaści» na vaładarstva. Žesty, pozirk, słovy: karaleva na palavańni, karaleva za śniadankam, karaleva prahladaje hazety.

Karaleva, jak symbal i jak štodzionnaje słužeńnie narodu – jakoje nie patrabuje mody j medyjnaha šumu.

Ale časy źmianilisia. Medyjnaje – značyć, uładnaje.

Pryhožaha alenia na palavańni zabje finansist. Padviešanaje cieła mahutnaj žyvioły staniecca znakam carskaha hańbavańnia.

Demahahičnyja kryki padabajucca natoŭpam, Toni Błer (aktor Majkł Šyn) pniecca krainu madernizavać, a jahonaja žonka (Chielen MakHrory) – śmiajecca z manarchii. Parveniu z Daŭninh‑stryt kremzaje karaleŭskuju pramovu – i karaleva začytvaje praŭleny tekst.

«U mianie jość vybar?» – karalevy siońnia carujuć, a nie kirujuć; karaleŭskaja ŭłada – składanyja «symbaličnyja» abaviazki biez anijakich pravoŭ.

Ale hetaja virtualnaja ŭłada nastolki pierakanaŭčaja, što prymušaje paddanych schilić hałavu, a hledačoŭ – naładzić avacyju.

Seansy ŭ mienskim «Domie kino» ŭ čaćvier, 15 sakavika a 21.20, 16‑18 sakavika a 19.00.

Taksama na ekranach — «Vyspa», «Babilon», «Hanibał: Uzychodžańnie», «Pryvidny honščyk», «Miortvyja dački», «Kroŭ i šakaład», «Luboŭ‑morkva».

U farmacie «4ch4» «Chrybiet djabła», «Spačuvańnie spadaryni Pomście», «Jak małyja dzieci», «Kryvavy dyjamant».

Usie filmy

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić30

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Usie naviny →
Usie naviny

Kolki kaštuje sabrać dzicia ŭ škołu sioleta1

Kolki možna zarabić na vysiakańni kustoŭ u Šviecyi? Małady biełarus padzialiŭsia dośviedam19

Pamior Mikoła Lucko

Ivan Kraŭcoŭ: Zajavy Cichanoŭskaj vyhladajuć kryvadušnymi56

Vyjšaŭ na volu były staršynia jaŭrejskaj abščyny ŭ Hrodnie

Tramp skazaŭ, što ZŠA daviadziecca znoŭ pastaŭlać zbroju Ukrainie. Pientahon adrazu ž abviaściŭ, što ŭžo pačynaje pastaŭki5

«Ja byŭ u takoj dupie, ale pahladzicie na mianie». Staŭki daviali biełarusa da dna — jon raskazvaje, jak vybraŭsia nazad3

«Mnie było 15». Były student abvinavaciŭ vykładčyka i kiraŭnika ansambla «Biełaja Ruś» u damahańniach, jakija ciahnulisia kala hoda14

Na vajnie va Ukrainie zahinuŭ były dyrektar dvuch aršanskich zavodaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić30

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić