Chłopiec, što skočyŭ z 25-paviarchovika, pracuje kaskadzioram i nie baicca milicyi - intervju
Na rachunku 21-hadovaha biejsdžampiera 300 skačkoŭ z roznych abjektaŭ.
«Našaj Nivie» ŭdałosia pahutaryć z ekstremałam, videa jakoha ŭskałychnuła internet.
Maksim (imia nie sapraŭdnaje) raspaviadaje pra skačok spakojna, jak pra pachod u kramu. «Było pahodna, ja ŭziaŭ parašut u siabra. Pajšoŭ i skočyŭ».
Dziva što: chłopiec zajmajecca hetym vidam sportu z 2006 hoda. Z samalota skakaŭ razoŭ 200, kala sotni – ź inšych abjektaŭ.
Pa słovach Maksima, kansjeržka doma №6 na vulicy Niomanskaja za im nie hnałasia. Praŭda, kali skazaŭ, što idzie «da siabra», žančyna pacikaviłasia, ci nie parašutyst jon. «Vidać, z hetaha doma skakaŭ nie adzin ja», — kaža chłopiec. A voś kali jon pryziamliŭsia, ašałomlenaja žančyna ad dušy abłajała jaho.
«Nasamreč rajon vielmi zły.
U toj dzień ja atrymaŭ zašmat niehatyvu. Kali pryziamliŭsia, vybiehła vachciorka hetaha doma Ad jaje stolki maciukoŭ było!» — skardzicca džampier.
Pa słovach Maksima, zdymać palot na videa jon nie źbiraŭsia. Aŭtary našumiełaha rolika apynulisia na dachu pobač ź im vypadkova. Heta byli fatohrafy, jakija ładzili tam fotasiesiju. Jany padyšli da parašutysta, uziali dazvoł na zdymku. A voś pra dalejšaje vykładańnie videa ŭ internecie razmovy nie było.
«Ja absalutna nie dumaŭ, što ŭsiu hetu fihniu vykinuć na Jutub ci kudyści jašče. A potym naviali šumu».
Chłopiec nie baicca milicyi, bo ŭ svaich dziejańniaŭ nie bačyć ničoha supraćzakonnaha. «U čym złačynstva? Zajšoŭ u dom, padniaŭsia pa leśvicy, vyjšaŭ na dach i prosta spuściŭsia inšym šlacham».
Kab parašutyst vypadkova nie pryziamliŭsia na hałavu minakam, u dvary doma «dziažuryli» jaho siabry.
Zvyčajna, kaža Maksim, reakcyja ludziej u dvarach na jahonyja skoki lepšaja. A voś na Kamiennaj Horcy i ŭ kamientach da artykułaŭ pra jahony ŭčynak trapilisia «złyja ludzi».
«Kali pačynaješ čytać kamientary na sajtach, razumieješ, nakolki ŭsio ŭ Biełarusi zapuščana», — skardzicca ekstremał.Maŭlaŭ, siadziać ceły dzień pierad televizaram z butelkaj piva i bolš im ničoha nie treba. Usio novaje vyklikaje strach i nieparazumieńnie.
Chłapcu ciapier 21 hod. Jon student, paralelna pracuje kaskadzioram.Ź dziacinstva maryŭ stać lotčykam. Skakać z parašuta pačaŭ u aerakłubie ŭ Baranavičach. Potym byli skoki ź viaroŭkaj. Tak pryjšoŭ da bejsdžampinhu – skačkoŭ z roznych abjektaŭ (damoŭ, mastoŭ, antenaŭ, skałaŭ).
U «bejsie» niama zapasnoha parašuta. Da taho ž, kab pravilna skłaści parašut, treba ŭ 5 razoŭ bolš času.
«Nie baicca tolki varjat. Pry kožnym skačku jość niejki strach», — pryznaje parašutyst.Adnak jon upeŭnieny, što pry ŭmovach vykanańni «techniki» ryzyka minimalnaja. Siarod jaho znajomych letalnych zychodaŭ pakul što nie było.
* * *
Daviedka NN:
Bejsdžampinh (ad anhł. BASE jumping) – ekstremalny vid sporta, u jakim vykarystoŭvajecca śpiecyjalny parašut dla skokaŭ ź fiksavanych abjektaŭ. B.A.S.E. — akronim ad anhlijskich słovaŭ «building» (budynak), «antenna» (antena), «span» (pierakryćcio, most) i «earth» (ziamla). Heta pieralik asnoŭnych typaŭ abjektaŭ, ź jakich vykonvajucca skoki.
Kab stać sapraŭdnym bejsdžampieram, ci bejsieram, treba skočyć z usich čatyroch typaŭ abjektaŭ. Ličycca najbolš niebiaśpiečnym vidam skačkoŭ z parašutam. Čałaviek, jaki daŭ nazvu hetamu vidu sportu, zahinuŭ padčas skačka ŭ Narviehii.
Kamientary