Historyja88

Historyja avijakatastrof biełaruskaj vajskovaj avijacyi

U pieršaj katastrofie piłot taksama achviaraŭ žyćciom, advodziačy samalot ad vioski.

23 maja 1996 u rajonie Baranavičaŭ na samalocie Su-27P uźnik pažar. Lotčyk I kłasa načalnik pavietrana-ahniavoj i taktyčnaj padrychtoŭki 61-j źniščalnaj avijabazy padpałkoŭnik Uładzimir Karvat pryniaŭ rašeńnie advieści samalot ad viosak Arabaŭščyna i Vialikaje Hacišča. Heta kaštava jamu ŭłasnaha žyćcia. Za mužnaść i hieraizm, prajaŭlenyja pry vykanańni voinskaha abaviazku, Uładzimiru Karvatu było paśmiarotna prysvojena zvańnie «Hieroj Biełarusi».

19 maja 1997 pad Baranavičami raźbiŭsia Su-17, jaki piłatavaŭ načalnik stancyi lotnych vyprabavańniaŭ 558-ha avijaramontnaha zavoda padpałkoŭnik Siarhiej Pahraban. Pryčyny katastrofy nie abnarodavali.

30 žniŭnia 2009 na avijašoŭ u polskim Radamie raźbiŭsia Su-27 baranavickaj 61-j źniščalnaj avijabazy. Dva piłoty — pałkoŭniki Alaksandr Marficki i Alaksandr Žuraŭlevič — nie katapultavalisia, kab advieści samalot jak najdalej ad hledačoŭ.

21 krasavika 2010 u Pružanskim rajonie Bresckaj vobłaści ŭ pavietry sutyknulisia dva samaloty MiH-29 927-j źniščalnaj avijabazy. Adna z mašyn raźbiłasia, paśla taho jak piłot advioŭ jaje ad nasielenaha punkta i kapultavaŭsia. Druhi samalot viarnuŭsia na bazu.

23 vieraśnia 2010 u Hancavickim rajonie Bresckaj vobłaści raźbiŭsia MiH-29 61-j źniščalnaj avijabazy. Zahinuli padpałkoŭnik Siarhiej Kavalenka i major Alaksandr Žyhajła. Minabarony paviedamiła, što piłoty zdoleli advieści samalot ad vioski.

20 kastryčnika 2011 na Pastaŭščynie raźbiŭsia viertalot AS-355NP «Ecureuil» francuzskaj kampanii «Jeŭrakopter», jaki naležaŭ Pamiežnamu kamitetu. Zahinuli dva člena ekipaža — Ihar Skvarcoŭ i Andrej Piakarski, i zdymačnaja hrupa Teleradyjoviaščalnaj arhanizacyi Sajuznaj dziaržavy — Julija Šaternik, Vital Pračkoŭski i Siarhiej Šamałaŭ.

29 listapada 2011 pad Pružanami pry zachodzie na aeradrom raźbiŭsia viertalot Mi-24 181-j bajavoj viertalotnaj bazy. Try členy ekipaža — major Aleh Kachno, bartavy technik kapitan Valer Babko, lotčyk Dzianis Hłuščanka, — zahinuli.

Hladzi taksama: Pad Navahrudkam raźbiŭsia vajskovy samalot. Piłot zahinuŭ

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Spalnyja miescy ŭ «Minsk-Śviecie» mohuć vyklikać kłaŭstrafobiju. Jak ekanomiać prastoru ŭ sučasnych kvaterach-studyjach9

Spalnyja miescy ŭ «Minsk-Śviecie» mohuć vyklikać kłaŭstrafobiju. Jak ekanomiać prastoru ŭ sučasnych kvaterach-studyjach

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskaja čyhunka rekamienduje pasažyram ciahnikoŭ kłaścisia hałavoj da dźviarej paśla abrušeńnia mosta ŭ Branskaj vobłaści2

Litoŭskija pamiežniki zatrymali siemiarych studentaŭ, jakija paŭźli i kacilisia ź Biełarusi ŭ bok miažy VIDEA7

Stvaralnik «Niechta» adkazaŭ, ci adčuvaje adkaznaść za nastupstvy pratestaŭ9

«My ž nie viedali, što tam znachodzicca aeradrom». Biełarus Anton Mackievič patłumačyŭ, čamu sprabavaŭ spynić ukrainskija drony z fury30

Opel jechaŭ pa sustrečnaj pałasie staličnaha praśpiekta, ale na šlachu sustreŭ DAI2

Hienštab Ukrainy: U niadzielu parazili 12 rasijskich samalotaŭ

U Hrodnie źnieśli čarhovy dom u histaryčnym centry. Na hramadskim abmierkavańni infarmacyju pra znos utaili ad ludziej4

Kamandujučym siłami NATO ŭ Jeŭropie moža stać naščadak biełaruskich imihrantaŭ u ZŠA10

Turcyja — ad 1600 jeŭra, Jehipiet — kala 1800 dołaraŭ, i «tanny» Tajłand. Kolki kaštuje letni adpačynak z vyletam ź Minska

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Spalnyja miescy ŭ «Minsk-Śviecie» mohuć vyklikać kłaŭstrafobiju. Jak ekanomiać prastoru ŭ sučasnych kvaterach-studyjach9

Spalnyja miescy ŭ «Minsk-Śviecie» mohuć vyklikać kłaŭstrafobiju. Jak ekanomiać prastoru ŭ sučasnych kvaterach-studyjach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić