Kultura11

Adzinaha ŭ Biełarusi Muzieja pryvatnych kalekcyj bolš niama

Muziej pryvatnych kalekcyj u Viciebsku začynieny. Kala bramy kala ŭvachodu na terytoryju hetaj ustanovy kultury visić abjava, jakoje paviedamlaje, što muziej začynieny pa techničnych pryčynach. Ale heta dla advodu vačej naviedvalnikaŭ i haściej horada, jakija prychodziać siudy padčas "Słavianskaha bazaru".
Na samaj spravie muzieja bolš niama.

Muziej spyniŭ pracu 12 lipienia, u pieršy dzień mižnarodnaha fiestyvalu mastactvaŭ "Słavianski bazar u Viciebsku". Turysty, jakija padčas fiestyvalu zazirajuć siudy, u vielizarnym ździŭleńni ... U šoku ŭsie viciebskija kalekcyjaniery. Usie ekspanaty, jakija znachodzilisia ŭ tutejšym fondzie, pieranieśli na zachoŭvańnie ŭ Viciebski abłasny krajaznaŭčy muziej. Razabrać stałyja i źmiennyja ekspazicyi zahadali za dva dni.

Pa jakich pryčynach začyniŭsia muziej, ci źjavicca ŭ pierśpiektyvie ŭ jaho novy budynak i ci buduć pracaŭładkavany supracoŭniki hetaj ustanovy kultury - heta pakul pytańni biez adkazu. Ale, miarkujučy pa ŭsim, budynak dla čahości spadabałasia viciebskim uładam.

Adziny ŭ Biełarusi Muziej pryvatnych kalekcyj praisnavaŭ 19 hadoŭ. Charakterny fakt: muziej adkryŭsia 22 lipienia, u pieršy dzień "Słavianskaha bazaru" ŭ 1993 hodzie. I mienavita ŭ pieršy dzień forumu mastactvaŭ u 2012 hodzie jaho supracoŭniki daviedalisia, što muzieja bolš niama.

Budynak na vulicy 1-j Davatara, u jakim znachodziłasia ŭstanova kultury, taksama svajho rodu muziejny ekspanat. Muziej raźmiaščaŭsia ŭ budynku XIX stahodździa, dzie da revalucyi 1917 hoda žyŭ kiraŭnik paziamielna-sialanskaha banka. Paśla Vialikaj Ajčynnaj vajny ŭ hetym pryhožym starym domie žyli pieršyja sakratary Viciebskaha abkama Kampartyi Biełarusi.

Muziej źjaŭlaŭsia filijałam Viciebskaha abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja. Byŭ stvorany na asnovie pryvatnaha zboru viadomaha viciebskaha kalekcyjaniera Ivana Daniłaviča Halkieviča
(1898-1976). Paśla jaho śmierci jaho ŭdava padaryła muzieju kala 7 tysiač ekspanataŭ. U čatyroch załach płoščaj 100 kvadratnych mietraŭ było pradstaŭlena kala 1,5 tysiačy pradmietaŭ. Heta maniety, pamiatnyja i jubilejnyja miedali, dziaržaŭnyja ŭznaharody roznych krain śvietu, pradmiety archieałohii i pobytu, skulptury, znački, druku, kalekcyja paštovak kanca XIX - XX stahodździaŭ ź vidami Viciebska sa zboru Viciebčuk Michaiła Kałkovy.

Akramia hetaha, u muziei pastajanna prachodzili vystavy z kalekcyj pryvatnych asob i fondaŭ krajaznaŭčaha muzieja, sustrečy z kalekcyjanierami. Tut vystaŭlalisia najcikavyja rečy: samavary, butelki, etykietki, zbroja, vajennaja adzieńnie, paštoŭki, kurylnyja trubki, kalekcyja trapičnych matylkoŭ, dalary śvietu, lalki, vielikodnyja suvieniry i h.d.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi19

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Dačka Uładzimira Usiera nazvała pryčynu jaho śmierci17

Biełaruska nabyła stalinku ŭ dački Janki Bryla i pakazała, jak jaje pierarabiła FOTY7

Cichanoŭskaja i Łatuška ŭ Varšavie ŭskłali vianki razam z Naŭrockim i Naŭsiedam14

U Dziaržynsku łavili kazulu, jakaja prybiehła na dvor dziciačaha centra VIDEA1

U histaryčnaha budynka z Hłybokaha narešcie źjaviŭsia haspadar1

U novaj abaronnaj stratehii ZŠA nazvali Rasiju «pastajannaj, ale kantralavanaj pahrozaj»4

U Kapyli z dušoj upryhožyli dziciačuju biblijateku. Vycinankami z Puškinym, Lermantavym i Jasieninym FOTAFAKT17

Vital Kutuzaŭ raskazaŭ, jak lehienda italjanskaha futbołu Paoła Maldzini pravałendaŭsia try hadziny, kab nastroić biełarusu interniet

Biełaruś vyvodziać ź izalacyi nie prosta tak — Zianon Paźniak pra palityku Trampa74

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi19

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić