Usiaho patrochu33

Pra Vialikdzień

U paślavielikodnuju paru narod imknuŭsia być asabliva ščodrym i miłasernym. Žyła viera, što ad Vialikadnia da Ŭźniasieńnia (Ušeścia) Isus Chrystos chodzić pa ziamli ŭ vobrazie žabraka, i nichto nie advažvaŭsia admović tym, chto prosić miłaścinu. Taksama pra prykmiety nadvorja, hulni i śviatočny stoł.

Na Vialikdzień u narodzie isnavała bahata pradkazańniaŭ nadvorja. Havaryli, što adkul viecier vieje — adtul jon budzie viejać i ŭsio leta. Kali jasnaja i chałodnaja pahoda — značyć, letam budzie na sadach poŭna roznych pładoŭ. Kali na hetaje śviata doždž — to da Siomuchi treba čakać bolš daždžoŭ, čym pahody. I jašče adna prykmieta: jakoje nadvorje na Vialikdzień, takim jamu być i na Dabravieščańnie.

U paślavielikodnuju paru narod imknuŭsia być asabliva ščodrym i miłasernym. Žyła viera, što ad Vialikadnia da Ŭźniasieńnia (Ušeścia) Isus Chrystos chodzić pa ziamli ŭ vobrazie žabraka, i nichto nie advažvaŭsia admović tym, chto prosić miłaścinu.

***

Samaja lubimaja hulnia na Vialikdzień — bitki. Stukalisia śviatočnymi jajkami, i pieramožcam akazvaŭsia toj, u kaho jano zastavałasia cełaje («macak»). Niekatoryja ščaśliŭcy vyjhravali ažno poŭnuju šapku čyrvonych jajek. Znachodzilisia i žartaŭniki, jakija zamiest jajek padstaŭlali pafarbavany kamień kruhłaj formy i takim viasiołym padmanam zdabyvali pieramohu.

***

Napiaredadni śviata ci na samym jaho pačatku ludzi nieśli aśviačać u carkvu samyja roznyja stravy: pirahi, miasa, sała (kazali, što kali zmazvać aśviačonym sałam ruki pierad vialikaj rabotaj, to na ich nikoli nia budzie treščynaŭ), syr, sol i ŭ pieršuju čarhu, viadoma, jajki, pafarbavanyja hałoŭnym čynam u advary šałupińnia cybuli ci kary drevaŭ, što nadavała im čyrvony koler (byli i «pisanki» — jajki, razmalavanyja roznymi ŭzorami). Jajka pry aśviačeńni raiłasia kryšačku abłupić, kab śviataść lepš prajšła ŭ jaho.

Abaviazkova treba dačakacca paŭnočy, kab pačuć zvany. U čas usianočnaj słužby pryhladalisia, jak harać śviečki. Kali jany traščać — leta pryjdzie daždžlivaje, z hromam i małankami. Doždž u Vielikodnuju noč abiacaŭ da Siomuchi bolš daždžoŭ, čym pahody, a zatym i chałodnaje leta; cichaje ciopłaje nadvorje varažyła na takoje ž leta.

Pasiejany na Vialikuju piatnicu chleb, jak pierakananyja na Viciebščynie, nie baicca ni vietru, ni daždžu, ni hradu. Na Paleśsi ž havaryli, što treba ŭ Vialikuju piatnicu siejać haroch — jon vielmi dobra zarodzić.

***

Subota — vialikaja, čyrvonaja, apošni dzień pierad Vialikadniem. U subotu farbujuć jajki, piakuć pirahi. U Chramach śvienciać pafarbavanyja jajki, pirahi i inšuju ježu. Mnohija nia śpiać usiu noč: iduć u carkvu ci ŭ kaścioł. Raniej nočču z suboty na niadzielu palili na vulicy vohniščy, u chatach usiu noč hareła śviatło.

U piečy ŭ pieršy vielikodny dzień nia palać.Umyvalisia vadoj, u jakuju kłali čyrvonaje jajka, srebnyja i załatyja rečy. Stoł zaściłajuć bialutkim abrusam, upryhožvajuć zielaninaj. Na stoł stavia滜vianconaje» — jajki, sol, pirahi, viandlinu. «Razhaŭlacca» pačynajuć ź śvianconaha jajka. Dniom moładź huškałasia na arelach, jakija ładzili ŭ kožnym dvary. Usie adorvali adzin adnaho čyrvonymi jajkami i hulali ź imi. Charakternaja admietnaść mienavita biełaruskaha falkloru — vałačobnyja pieśni. Zvyčaj abychodzić dvary na Vialikdzień maje vielmi staražytnyja karani. Ličyli, što abychod dvaroŭ vałačobnikami prynosić žyviole pładavitaść, na palach — uradžaj, zaściarohu ad roznych pryrodnych stychijaŭ. Padychodzyčy pad vakno, vałačobniki śpiavali pieśni, u jakich uschvalali haspadara, haspadyniu, ich synoŭ i dačok.

Stoł, za jakim źbirajecca ŭsia siamja, ščodra nakryty raznastajnymi stravami. U centr stała staviacca stravy, aśviačonyja ŭ Vialikuju subotu abo paśla Rezurekcyi. Pierad pačatkam śniadańnia čytajecca ŭryvak ź Śviatoha Pisańnia, potym usie razam čytajuć malitvy «Ojča naš» i «Chvała Ajcu», paśla čaho jaduć aśviačonaje jajka.

***

U vioskach paśla vielikodnaha śniadańnia ŭsie vychodzili na vulicu, bieručy z saboju pisanki. Ludzi vitali adno adnaho, dzielačysia radaściu i śviatočnym nastrojem, a dzieci ładzili raznastajnyja zabavy ź pisankami, jakimi «macalisia» i «kačali».

Cikavym i radasnym vielikodnym zvyčajem było naviedańnie moładździu roznych dvaroŭ, padčas čaho śpiavalisia vinšavalnyja vałačobnyja śpievy. Haspadary, da jakich prychodzili vałačobniki, ščodra dzialilisia ź imi roznymi prysmakami.

Na Vialikdzień asablivym čynam nazirali za soncam, bo ličyłasia, što ŭ im možna ŭbačyć uvaskrosłaha Chrysta. Ludzi kazali taksama, što sonca ŭ hety dzień «skača z radaści».

Paśla viartańnia ź śviatyni z aśviačonymi vielikodnymi stravami nakryvajecca śviatočny stoł i raspačynajecca ŭračystaje vielikodnaje śniadańnie. Napačatku haspadar, pryvitaŭšy ŭsich radasnymi słovami «Chrystos uvaskros!», dzielicca z kožnym aśviačonym farbavanym jajkam — pisankaju.

Fotazdymak Biełaruś-fota

Kamientary3

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej4

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Oršaj złavili hihanckaha załatoha karasia7

Piać hadoŭ tamu pamior Juryj Zisier3

Maładaja para vyrašyła abyści ŭvieś Minsk uzdoŭž MKAD: «Nohi potym jašče try dni baleli»1

Zapalnyja šviedy, viasiołyja estoncy, Izrail rvie serca: siońnia zachaplalny finał Jeŭrabačańnia9

Piaskoŭ: Custreča Pucina i Zialenskaha mahčymaja2

Surjoznaje DTZ u Mahiloŭskaj vobłaści: sutyknulisia lehkavuška i vielikahruz

Ułady patłumačyli, čamu ŭ Minsku nie ŭklučajuć aciapleńnie ŭ kvaterach1

Izrail pačaŭ novy bujnamaštabny nastup u Hazie

Adnaho z raspracoŭščykaŭ rasijskaha «Iskandera» ŭ Dzień Pieramohi da śmierci źbiŭ susied4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej4

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić