Kino11

U Minsku budzie pradstaŭlena retraśpiektyva filmaŭ Orsana Uełsa

U minskim kinateatry «Rakieta» 5–31 kastryčnika prajekt Cinemascope pradstaŭlaje retraśpiektyvu filmaŭ Orsana Uełsa — adnaho z najvialikšych amierykanskich kiniematahrafistaŭ minułaha stahodździa.

Viadomy kinaznaŭca Andre Bazien nazvaŭ jaho «tytanam Adradžeńnia ŭ Amierycy XX stahodździa». Orsan Uełs pračnuŭsia viadomym u 23 hady paśla svajoj radyjopastanoŭki «Vajna śvietaŭ» pavodle Hierbierta Uełsa, jakaja prymusiła amierykancaŭ pavieryć u realnaść uvarvańnia marsijan na Ziamlu. Da 26 hadoŭ jon zavajavaŭ teatralnyja padmostki, źniaŭ «lepšy film usich časoŭ i narodaŭ» i trapiŭ na vokładku časopisa Time. Dziakujučy ašałamlalnym rucham kamiery, daścipnamu mantažu i majsterskaj pracy z akciorami režysior zasłužyŭ reputacyju hienija i «najvialikšaha paeta kiniematohrafa» (Fransua Trufo).

U retraśpiektyvie pradstaŭleny raboty Uełsa pačynajučy z 1941 hoda, uklučajučy debiutny film režysiora «Hramadzianin Kiejn».
U asnovu siužeta karciny lahła realnaja historyja luboŭnaj suviazi hazietnaha mahnata Uiljama Rendalfa Chiersta i aktrysy Meryjon Devis. Miedyjamahnat, ź imiem jakoha źviazvajuć źjaŭleńnie terminu «žoŭtaja presa», nie zmoh vytrymać zamachaŭ na historyju ŭłasnaha žyćcia: jon pačaŭ sapraŭdnuju vajnu suprać filma. Stužka pieražyła bajkot presy i prakat vyklučna ŭ nievialikich niezaležnych kinateatrach.

Siońnia «Hramadzianin Kiejn» staŭ padručnikam apieratarskaha i apaviadalnaha majsterstva. Heta film, jakomu sučasny kiniematohraf abaviazany mastactvam nieliniejnaha apaviadańnia i vykarystańniem novych srodkaŭ mastackaj vyraznaści. Doŭhi čas «Hramadzianin Kiejn» zajmaŭ pieršaje miesca ŭ rejtynhu lepšych filmaŭ usich časoŭ aŭtarytetnaha brytanskaha vydańnia Sight&Sound, tolki sioleta ŭstupiŭšy jaho «Hałavakružeńniu» Alfreda Chičkoka.

Siarod poźnich rabot Uełsa, pradstaŭlenych u prahramie, — ekranizacyja «Pracesu» Kafki, kłasičny nuar «Piačatka zła» i kinaese «F jak Falšyŭka», pryśviečanaje prablemie falsifikacyj u mastactvie.

Pakazam 5 i 12 kastryčnika papiaredničajuć lekcyi kulturołaha Maksima Žbankova. Usie filmy demanstrujucca na movie aryhinała z ruskimi subcitrami.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna8

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku na Niamizie padletak pierabiahaŭ darohu i trapiŭ pad mašynu3

U Horkach praviali spabornictvy pa traktarnym bijatłonie1

U Astravieckim rajonie školny ŭrok da Dnia rodnaj movy pravioŭ ksiondz4

U minskim parku Horkaha źjavilisia dziasiatki śniehavych i ledzianych fihur FOTAFAKT3

U Google Gemini dadali hienieratar muzyki1

U minskim piacipaviarchoviku prarvała trubu z haračaj vadoj, a kamunalniki tydzień nie varušacca

U Tajłandzie palicyja zatrymała sieryjnaha rabaŭnika, pieraapranuŭšysia ŭ kaściumy lvoŭ VIDEA

U Baranavičach na Maślenicu śpiakli trochmietrovy blin FOTY6

Na Homielščynie pačałasia padrychtoŭka da adnaŭleńnia šlachieckaj siadziby

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna8

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić