Prymityŭny teatar Jeŭścihnieja Miroviča
Być ci nia być, — voś u čym pytańnie. Miž tym, u Kupałaŭskim znoŭ bliskuča hrajuć vadevilčyki.
Badaj, hetaja premjera subjektyŭna jšła pad znakam taho, što źjaždžaje Mikałaj Pinihin: Nacyjanalny Akademičny zastajecca teatram Rajeŭskaha. «Teatar Pinihina» tak i nie materyjalizavaŭsia ŭ Miensku. Pinihin źjaždžaje, bo ŭ Miensku niama dzie j niama jak stavić klasyku. Usio ž Pinihin vierniecca z BDT tak, jak byŭ viarnuŭsia z Maskoŭskaha Teatru Savieckaj Armii, ni z čym: jahony teatar mahčymy tolki tut.
Siońniašni Kupałaŭski pahružaje ŭ niejkuju kafkijanskuju atmasferu: na ŭvachodzie dziažurać dziabiołyja pamiatyja amonaŭcy; za ŭvachodam visić čyvona-zialony štandar; 25 sakavika ŭ repertuary teatru «Paminalnaja malitva»; intelihientny chłopiec, jaki pytajecca la dźvieraŭ lišniaha bilecika, nia viedaje biełaruskaj movy, i prychodzicca pradavać jamu kvitki ledźvie nie na mihach; na repliku Niekaha (V.Redźka) «Ja nie mahu źniać palito, bo... bo... na mnie niama kamizelki» ŭ zadnim radzie niechta basam pytajecca, što takoje kamizelka; u pravaj ložy siadzić i rahoča hrupa žyćciaradasnych padletkaŭ; try čverci hledačoŭ, jak tolki robicca zrazumieła, što spektakal skončyŭsia, latuć zajmać čarhu ŭ harderob; najbolšy śmiech u zali vyklikaje replika Žonki (Ź.Biełachvościk) «Ad ciabie tchnie harełkaj»; Pakajoŭki i Słuhi havorać toj samaj movaj i z tym samym vymaŭleńniem, što j ichnyja Pany; na maniernuju repliku Žonki-Japonki (Alaksandar Łabuš) «Eŭrazija — heta ja» ŭ zali adhukajecca vopleskam adzin čałaviek; harderobnica kryčyć na hledačoŭ; na scenie za ceły spektakal robiać tolki dźvie pamyłki biełaruskaj movy; režyser na pakłon nie vychodzić...
Usio krucicca, usio abaročvajecca, usio mianiajecca ŭ «Intymnym teatry», aryhinalny varyjant jakoha staviŭsia ŭ 1914 hodzie, napiaredadni revalucyjaŭ: Žonka robicca Pakajoŭkaj, Słuha staje Žonkaj, a paśla Mužam, Niechta pačynaje vykonvać rolu Muža, a paśla Słuhi, etc. Kamienny Hość (Harcujeŭ), Hitler (Manajeŭ) i Ateła (Łabuš) nia zdolnyja ŭzarvać rucinny prymityŭ žyćcia — u vyniku hinuć usie. Słova «revalucyja», jak viadoma, spačatku aznačała «abarot, abaračeńnie». Słova «vadevil» taksama ŭtvaryłasia ad słova vauder — krucić. Kruci nie kruci...
Kruci nie kruci, a nie z šynelu Ihnata Bujnickaha vyjšaŭ biełaruski teatar, ale z kurortnych samadziejnych pastanovak u miastečku Błoń: Kupałaŭskamu dastaŭsia repertuar, Rasiejskamu — mova, «Volnaj scenie» — hulnia aktoraŭ.
Što ž budzie, kali nia vierniecca Pinihin? Kali syjduć zdolnyja aktory siońniašniaha Kupałaŭskaha, syjduć, tak i nie syhraŭšy ni ŭ čym, aproč brykaŭ-skokaŭ?
U Maskvie ŭsio pačałosia ź Niemiroviča, a ŭ nas ź Miroviča.
Pytańnie ŭ vybary: być ci nia być.
Andrej Myšuha
Kamientary