Ułada11

Rekanstrukcyja Eŭropy

Nia ŭ prykład mienskim restaŭracyjam, u Navahradku pa ŭsich praviłach adnaŭlajecca hatel «Eŭropa». Praŭda, haradzkija ŭłady zakamandavali firmie‑budaŭniku adnavić za svoj košt jašče paŭvulicy. Repartaž Siamiona Piečanka.

Nia ŭ prykład mienskim restaŭracyjam, u Navahradku pa ŭsich praviłach adnaŭlajecca hatel «Eŭropa». Praŭda, haradzkija ŭłady zakamandavali firmie‑budaŭniku adnavić za svoj košt jašče paŭvulicy.

U žniŭni 2006 h. mienskaje navukova‑vytvorčaje abjadnańnie «Elvira» vykupiła ŭ navahradzkaha pradprymalnika Ŭładzimiera Maksimčyka budynak №3 pa vuł.Zamkavaj. Trochpaviarchovaja kamianica ChVIII st., były hatel «Eŭropa», znachodziłasia ŭ avaryjnym stanie. Kirujučysia vysnovami ekspertaŭ, novy ŭłaśnik pastanaviŭ demantavać budynak, kab paśla adnavić u kolišnim vyhladzie.

Haradzki kvartał z kamunikacyjami ŭ nahruzku

Adkaznym za rekanstrukcyju pryznačany dyrektar «Elviry» Alaksandar Potkin, uradženiec Navahradku. Pavodle jaho słovaŭ, były ŭłaśnik samavolna ažyćciaviŭ pierabudovu unutranych kanstrukcyjaŭ kamianicy: budynak mieŭ razburanyja pierakryćci, razabranuju padłohu na druhim paviersie, pazdymanyja belki, što nadavali žorstkaść kanstrukcyi. Paŭnočnuju ścianu vypierła vonki i jana pahražała abrynucca. U pohrabie adsutničała piačnoje aciapleńnie, nieabchodnaje dla rehularnaha prasušvańnia padmurkaŭ. Eksperty kampanii «Intebudprajekt» rekamendavali razabrać budynak. Pierad hetym byli zroblenyja ŭsie nieabchodnyja zamiery, hiealahičnaje daśledavańnie hruntu, pačalisia archiealahičnyja raskopki la padmurkaŭ. Usio heta patrabavała dazvołu i zaćviardžeńnia ŭ harvykankamie.

A.Potkin kaža, što ŭłady nie pieraškadžajuć pracy jaho firmy, iduć nasustrač. Adnak ad «Elviry» čakajuć chutčejšaha zaviaršeńnia pracy, a heta niemahčyma pa niekalkich pryčynach. Pa‑pieršaje, rekanstrukcyja patrabuje hruntoŭnych archiealahičnych daśledavańniaŭ, pa‑druhoje, u časie ŭzhadnieńnia achoŭnaj zony firmie prapanavali adbudavać jašče dva abjekty na vuł.Zamkavaj — kab adnavić učastak haradzkoha ansamblu ŭ pieršapačatkovym vyhladzie. Kab padvieści da budučaha hatelu nieabchodnyja kamunikacyi, firmie spatrebicca praciahnuć haza‑ i vodapravod na ŭčastku prylahajučaj vulicy.

«Šmat času i resursaŭ adbiraje i papiarovaja praca» — kaža sp.Potkin, pakazvajučy na palicu, ščylna zastaŭlenuju tečkami z dakumentami. Časam, kab uzhadnić, toj ci inšy dakument, davodzicca jechać nia tolki ŭ Navahradak, ale i ŭ Lidu, i Horadniu.

Znachodki archieolaha Sobala

Valancin Sobal zajmaŭsia daśledavańniem padmurkaŭ navahradzkich kamianic — byłoha hatelu i susiedniaha, razburanaha ŭ časie vajny budynku, prapanavanaha da adnaŭleńnia. U šurfach na hłybini 2,2—2,4 m adšukanyja rečy tysiačahadovaj daŭniny, naprykład, šklanyja branzalety CHII st. «Tut, na adlehłaści paŭkilametra ad zamku, znachodzilisia pasadzkija pasieliščy, našmat starejšyja za tuju zabudovu, što ciapier planujecca adnavić. Pra heta śviedčać znojdzienyja pareštki chatnich žyviołaŭ, askiepki posudu», — raspaviadaje V.Sobal. Jon adšukaŭ i reštki chaty ChVI st. z frahmetami piečy: «Kafla hierbavaja, byŭ by čas, možna było b daviedacca, chto byŭ haspadarom chaty». Archieolah ličyć, što na daśledavańni treba bolš času. Usio zaležyć ad ciapierašnich haspadaroŭ — ci znojduć jany hrošy na heta. U ideale V.Sobal bačyć tut muzejnuju ekspazycyju, što mahło b pryciahnuć jašče bolš turystaŭ.

Za i suprać

Dyrektar «Elviry» A.Potkin ličyć, što ad rekanstrukcyi budynku vyjhrajuć usie — horad atrymaje adnoŭleny kvartał dy trochzorkavy hatel. Jon peŭny, što jaho firma vykonvaje ŭsie patrabavańni zakonu ab achovie histaryčnaj spadčyny. V.Sobal maje adzinuju pretenziju da restaŭrataraŭ: razabrali padmurki, jakija možna było jašče ŭmacavać. U astatnim, kaža jon, usio mahčymaje było zroblena: «U časie demantažu byli zroblenyja nieabchodnyja zamiery, častku najbolš tryvałaj cehły, kaminnuju i piačnuju kaflu, draŭlanuju leśvicu, akonnyja ramy zachavali, kab potym vykarystać iznoŭ». Hałoŭnaje, ličyć sp.Sobal, nielha padhaniać restaŭrataraŭ: «U nas ža časta byvaje tak — abłvykankam vyłučaje srodki i potym kantraluje, kab jany byli zasvojenyja stroha pa hrafiku, nie zvažajučy na važnaść histaryčnaha abjektu».

Novaha hatelu ŭ Navahradku čakajuć supracoŭniki adzinaj tut turfirmy. Na ich dumku, miascovy hatel nie adpaviadaje patrabavańniam zamiežnikaŭ. Z hetym niazhodnaja juryst Volha Kastraminava, jakaja taksama pachodzić z Navahradku: «Navošta pierabudoŭvać histaryčny budynak, kali piacipaviarchovy hatel amal zaŭsiody pusty». Na dumku Volhi, budynak byŭ mienavita źniesieny, i dla hetaha nie było pilnych pryčynaŭ. Jana źviartałasia ŭ rajonnuju dy abłasnuju prakuratury, ale atrymała adkaz pra zakonnyja dziejańni «Elviry». U adkazie z rajonnaj prakuratury, u pryvatnaści, havorycca, što dazvoł Minkultu na praviadzieńnie supraćavaryjnych pracaŭ byŭ vydadzieny NVA «Elvira» ŭ suviazi z «uźnikłaj na abjekcie avaryjnaj sytuacyjaj dla praduchileńnia dalejšaha razbureńnia budynku», a demantaž dachoŭki i avaryjnych ścienaŭ adbyvaŭsia ŭ adpaviednaści z narmatyŭna‑techničnaj dakumentacyjaj.

Navahradzkaja historyja pakidaje šerah pytańniaŭ. Čamu budynak byłoha hatelu byŭ daviedzieny da avaryjnaha stanu i ci pakarany vinavaty ŭ hetym pradprymalnik? U Navahradku heta nia pieršaja takaja historyja: u 1999 h. miascovy mecenat Piatro Silvanovič uziaŭsia adnavić viatrak na Małoj zamkavaj hary — byłuju nadbramnuju viežu. Skončyłasia sumna: vieža, jakuju pamyli pažarnyja mašyny, razvaliłasia. Pradprymalnika nie pakarali.

Uładzimiera Maksimčyka dvojčy vyklikali ŭ rajvykankam i zahadvali pačać supraćavaryjnyja pracy. Hałoŭny specyjalist adździełu kultury Navahradzkaha rajvykankamu Viačasłaŭ Łaŭryščuk miarkuje, što Maksimčyk vinavaty častkova: «Budynak byŭ i da jaho avaryjny, čas nad im papracavaŭ». Ale pytańnie, navošta było raźbirać unutranyja pierakryćci, zastajecca biez adkazu.

«My źviartajem uvahu na vialikija harady, tym časam spadčyna našych miastečak i nievialikich haradoŭ niezaŭvažna hibieje, a miescami jana nia mienš vartaja, čym viciebskaja ci mienskaja», — miarkuje haradzienski historyk Janka Lalevič. Na jaho dumku, navahradzki dośvied, u vypadku, kali padčas adbudovy sapraŭdy buduć užytyja aŭtentyčnyja kampanenty dy zachavajucca ŭsie parametry byłoha budynku, a taksama vykarystajuć napoŭnicu archiealahičnyja dośledy, budzie prykładam dla astatnich.

Siamion Piečanko

Tak vyhladaŭ budynak byłoha hatelu «Eŭropa» ŭ Navahradku

Padmurki «Eŭropy». Budynačak sprava — navahradzkaja «pizanskaja vieža». Adchileńnie jaho ścienaŭ składaje 20 sm. Ułaśniki takim chočuć jaho zachavać

Makiet zabudovy. U centry — adnoŭleny hatel, źleva i sprava — budynki, jakaja firma musić adnavić «u nahruzku».

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek20

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Najlepšyja sieryjały hoda: śpis usich naminantaŭ na premiju «Emi»1

U Indyi znajšli rasijanku, jakaja razam ź dziećmi žyła ŭ piačory1

Va Ukrainie na palihonie kursant zastreliŭ instruktaraŭ z aŭtamata6

Biełarusam patłumačyli, što rabić, kali ŭpaŭ dron2

Na plažy ŭ Minsku pakazvajuć filmy2

«Jula — nie pra hrošy». Urad Ukrainy ŭznačalić žančyna

Žurnalisty vyśvietlili imia «Doktara Zło», što katavaŭ ukrainskich pałonnych u rasijskaj kałonii7

Łukašenka raskazaŭ svajo ŭjaŭleńnie pra rolu prafsajuzaŭ u krainie6

Polku zatrymali ŭ Hdańsku za abrazu biełaruski4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek20

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić