Kabzar pamaładzieŭ
Sioletnija — 176-ja — uhodki z dnia naradžeńnia Tarasa Šaŭčenki, jakija ŭsio prahresiŭnaje ŭkrainstva adznačała 9 sakavika, nie minuli niezaŭvažna i dla našaha staličnaha horadu M. Z hetaje nahody ŭ Domie družby adbyłasia viečaryna, zładžanaja abjadnanymi siłami šmatlikich ukrainskich arhanizacyjaŭ Biełarusi i aśviačonaja prysutnaściu Nadzvyčajnaha i paŭnamocnaha pasła Ŭkrainy Anatola Drania, jaki błasłaviŭ mierapryjemstva «niazłym cichim słovam», a paśla, dziela datrymańnia dyplamatyčnaha, značycca, taktu, pračytaŭ vierš Vialikaha Kabzara pa-biełarusku. Potym samatužnyja dyjasparnyja vakalna-chareahrafičnyja kalektyvy ź blaskam vykanali abaviazkovuju rytualnuju prahramu.
Najmacniejšyja vopleski sarvaŭ śpiavak-salist Michajła Chajecki, doktar-narkolah pa specyjalnaści, — uładalnik nadzvyčajnaha tenaru i kalarytnaha vyhladu. Była i «razdača słanoŭ» — kiraŭnictva Domu družby atrymała ad ukrainskaje ambasady šykoŭnaje vydańnie «Kabzara», jašče adno — u jakaści suciašalnaha pryzu — atrymaŭ paet Uł.Skarynkin.
Słovam, usio było jak zvyčajna — na pieršy pohlad. Adnak, skroź zvyčajny fimijam «vialikamu zmaharu», «baćku krytyčnaha realizmu» prastupali abrysy eŭrapiejskaha kantekstu, adčuvalisia vidavočnyja sproby dastasavańnia da jaho tvorčaści T.Šaŭčenki. (Najbolš jaskrava jany vyjavilisia ŭ vystupie T.Kabržyckaj, jakuju možna adnieści i da dyjasparnaj — jak etničnuju ukrainku, i da biełaruskaj — jak vykładčycu BDU — kulturaŭ.) Pakazalna było navat toje, što sam novanarodžany, jaki, zvyčajna, pad čas takoha kštałtu mierapryjemstvaŭ kasavurycca z-pad smuškavaje šapki dy kryvicca ŭ vusy (z partretu, viadoma) hetym razam akazaŭsia całkam eŭrapiejskaha vyhladu (v la Syrakomla) maładym čałaviekam. Dyjaspara, niahledziačy na peŭnuju časava-prastoravuju zakanservavanaść, usio ž patrochu raźvivajecca i maje zdolnaść ź ciaham času pazbaŭlacca ad stereatypaŭ, što daŭno adžyli na histaryčnaj radzimie.
Andrej Skurko
Kamientary