Štučny śnieh
Zaciemki
1.
Niebaraka Ryhoravič! Hazety źmiaścili biez kamentaraŭ: ARŁ sabraŭsia ŭletku biehčy na łyžach ad Kruhłaj płoščy da pomnika Leninu — niachaj, maŭlaŭ, niezaležnaja medekspertyza spraŭdzić — chto samy zdarovy z pretendentaŭ na prezydenckaje kresła. A, pa-mojmu, ničoha niezvyčajnaha. Pa stalinskaj tradycyi, 3 lipienia na paradzie jaki ŭžo hod rušać spartoŭcy. Tyja ž łyžniki, bijatlanisty. Chto imituje jazdu pa śniezie, chto, moža, na jakich rolikavych łyžach hojsaje. Voś dla Ryhoraviča i niama roźnicy — što zima, što leta, bo łyžniki ŭzdoŭž trybuny ŭsio adno ruchajucca.
Albo, kali jość štučny lod — stolki pałacaŭ nabudavana, — dyk čamu ŭ našaj krainie niemahčymy štučny śnieh? Ujaŭlajecie: źbirajecca strohaje mižnarodnaje žury — z udziełam Samaranča, Vika, Baradzina, Kofi Anana i hetak dalej, a Skarynaŭski praspekt zasypajuć štučnym śnieham. I — hajda chłopcy! Alaksandar Ryhoravič Łukašenka — pad numaram pieršym! — zachłynajecca ad zachapleńnia kamentatar Navicki. Śledam, ź vialikim adryvam, Hajdukievič, Mašerava... Urešcie, varta viedać svaju historyju. Radziviły ž kaliści jeździli ŭ sankach uletku! Nichto ich za heta durnymi nie nazyvaŭ, tolki samadurami. Stolki soli vysypałasia na darohu! Štučnaha śniehu tady nie było. Zatoje sialanie mahli ŭziać biaspłatnaj soli. Mienčuki taksama štučnaha śniehu zmahli b atrymać, ja dumaju. Ułada napiaredadni vybaraŭ usio razdaje ščodra — stypendyi, tannyja kvatery, zdaroŭje, ščaście i inšyja dabroty, ad jakich admovicca ciažka.
2.
Linija frontu. Štab frontu. Ešalanavanaja abrona. Jašče niadaŭna savieckaje kino i knihi byli pieravažna pra heta. Ludzi, jakija ekranizavali “U žniŭni 44-ha”, zabylisia, napeŭna, što pra čyrvonuju-savieckuju armiju isnuje tysiača j adzin film. BT, našaje niepieraŭzydzienaje BT abviaščaje premjerny pakaz ekranizacyi “44-ha žniŭnia”, pa-reklamnamu naviaźliva paŭtarajučy, što źniaty film “pad patranatam” znaŭcy kino Alaksandra Ryhoraviča. A značycca, maŭlaŭ, pośpiech zabiaśpiečany.
Razreklamavanaja ekranizacyja atrymała ŭsiaho tolki pryz druhoha amatara kino — Pucina, jaki navat nie prysutničaŭ na festyvali. Prafesijanały praihnaravali “Žnivień”. Spaźnilisia jahonyja aŭtary hadoŭ na 20 z ekranizacyjaj. Zatoje jakraz trapili sa svajoj prapanovaj na palityčnuju kuchniu ARŁ.
3.
Hetym razam linija frontu supała ź dziaržaŭnaj miažoju. Dzieści rabilisia ŭjaŭnyja minnyja pali, naciahvaŭsia kalučy drot, žaŭniery ryli akopy... Na susiedniuju ukrainskuju terytoryju zajechaŭ “vorah”. Čyj vorah? Vorah Aleksija II. A my tut pry čym? A pry tym, što vorahaŭ dla nas vyznačaje Ryhoravič. Jon — jak by namieśnik Aleksija pa palityčnaj častcy ŭ Respublicy. Dzikunstva ŭsio heta, adhałoski chałodnaj vajny. Tolki zamiest azyzłych savieckich maršałaŭ uzdoŭž miežaŭ jeździć Ryhoravič z carkoŭnymi jararchami.
I z druhoha boku — miakki, čałaviečny tvar Papy Rymskaha. Ludzkija jaho słovy, zakliki da pajadnańnia ŭsich ludziej. A nie amal rasisckija razvahi pra niejkuju ŭjaŭna-vyklučnuju misiju słavianaŭ, pra ichnuju “viadučuju rolu ŭ maralnym adnaŭleńni śvietu”. Boža ž moj, i ludzi ŭčorašniaha dnia sprabujuć adradzić duchoŭnaść, vykarystoŭvajučy navat chłuśniu. 80% biełarusaŭ — pravasłaŭnyja?! Dy chutčej 80% — ateisty! Paličycie, kolki ludziej vierać u Boha, kolki naviedvajuć tyja pravasłaŭnyja cerkvy! I pry hetym vidavočnaje nierazumieńnie sytuacyi. Aleksij i Papa Rymski — postaci roznaha ŭzroŭniu. Pieršy — jak by kiraŭnik ministerstva relihii susiedniaj dziaržavy. Druhi — hałava nievialikaj, ale vielmi ŭpłyvovaj u śviecie dziaržavy Vatykan. Niezdarma navat siabra ARŁ — Fidel, jakomu zusim nie patrebnyja byli masavyja vuličnyja nabaženstvy, hetak damahaŭsia pryjezdu Jana Paŭła II na Kubu.
4.
Ci pamiatajecie teleseansy doktara Kašpiroŭskaha? Štości jon takoje pryjemnaje havaryŭ, łahodnaje, stanoŭčaje. Nia budu tut uzhadvać zusim supraćlehłyja vystupy Ryhoraviča. Tolki zhadaju superhit BT, nazyvany ŭ narodzie “tajnymi spružynami prezydenckaha matracu”. Tam pakazvajuć roznyja žachi: viadźmarki varać atrutu, čerci skačuć, varušycca kubło hadaŭ... A hołas za kadram raspaviadaje ŭsiakuju łuchtu pra nieprychilnikaŭ ARŁ. Ciažka zrazumieć, ci heta pakazvajucca žudasnyja sny Ryhoraviča, ci heta — mroi samich aŭtaraŭ? Napeŭna, aŭtary pačali źjaždžać z hłuzdu . Ale samaje žachlivaje, što ichnaja meta — zapałochać, źbić z tropu hledačoŭ, kab u tych “dach pajechaŭ”.
U samaj piśmieńnickaj kniharni stalicy vy nia kupicie partreta piśmieńnika. Ni Janki Kupały, ni Šekśpira. A voś Ryhoraviča — kolki chočaš! Roznych pamieraŭ i zaŭždy tanna. I hetak u kožnaj kniharni — dziaržaŭnaj ci pryvatnaj, pa ŭsioj Biełarusi. U adnoj haradzienskaj partrety ARŁ — na palicy pobač z mastackimi albomami — Rembrandt, Pikaso. Praŭda, tut ža i kniha ab technicy seksu — sa splecienymi ciełami na vokładcy. Karaciej — samyja bestselery.
5.
Čytaju vinšavańnie “darahim ziemlakam” ad haradzienskich abłvykankamu, abłsavietu, harvykankamu i harsavietu i vačam nia vieru: “3 lipienia — histaryčnaja data vyzvaleńnia respubliki ad niamiecka-fašysckich zachopnikaŭ”. Što jany tam, usie z hłuzdu źjechali? Horadnia była vyzvalena 16 lipienia, h.zn., amal praz dva tydni. I data hetaja raniej adznačałasia ŭ horadzie tymi ž samymi ŭładami. Ci Horadnia — nie biełaruski horad? Nu, “pamyliŭsia” Ryhoravič, abviaściŭšy datu vyzvaleńnia horadu dataj vyzvaleńnia krainy. Ale ž nia treba, jak popkam, paŭtarać niapraŭdu. A moža miascovym uładam napraŭdu Horadnia, jak jejnamu siońniašniamu burhamistru, ujaŭlajecca “maleńkim Vatykanam” i “maleńkaj Švajcaryjaj”? Maŭlaŭ, pryčym tut Biełaruś?
Siarhiej Maksimovič
Kamientary