№ 43 (252), 22 kastryčnika 2001 h.
Škada Miaśnikoviča, a Akademii — udvaja
U sieradu Łukašenka padpisaŭ dekret “Ab padvyšeńni roli navuki i refarmavańni Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi”. Razynkaju hetaha dakumentu było toje, što zaraz prezydent Biełarusi budzie pryznačać i zdymać prezydenta NAN, a taksama zaćviardžać prezydyjum Akademii. Faktyčna, dekret kasuje papiaredni statut Akademii, zaćvierdžany ŭ 1998 h., zhodna ź jakim prezydent NAN, vice-prezydent i prezydyjum musiać abiracca ahulnym schodam Akademii raz na piać hod.
U minułuju piatnicu prezydentam NAN Biełarusi byŭ pryznačany doktar ekanamičnych navuk Michaił Miaśnikovič, jaki dahetul nivodnaha dnia nie pracavaŭ u navucy, kali nie ličyć takoj pracaj kiraŭnictva Administracyjaj prezydenta.
Navukoŭcy śmiajucca z takoha pryznačeńnia, ale nijakaviejuć: kali ŭłada hetak lohka moža źmianić kiraŭnika mahutnaj navukovaj ustanovy, čaho ž tady čakać na miescach, u akademičnych instytutach? Prykładam, akademik, filozaf Jaŭhien Babosaŭ u telefonnaj razmovie pažartavaŭ: “Miaśnikovič — niadrennaja kandydatura, jak-nijak doktar ekanamičnych navuk, abaraniaŭsia ŭ Sankt-Pieciarburhu. A toje, što jon nia člen-karespandent, takoj biady…”
Navukoŭcy, što znachodziacca na viaršyni słužbovaj leśvicy, paźbiahajuć kamentaroŭ. Prykładam, staršynia VAK Anatol Dastanka skazaŭ, što nie vałodaje infarmacyjaj. Karotki telefonny pierakaz sutnaści dekretu nie dapamoh. Admoviŭsia davać kamentar i Ivan Šamiakin.
Leŭ Tamilčyk, člen-karespandent NAN Biełarusi, kamentujučy “Źviaździe” dekret prezydenta, uchvaliŭ jaho: “Heta ŭžo paśpieła stać aksyjomaj — vostraja nieabchodnaść refarmavańnia Nacyjanalnaj akademii navuk. U tym liku jaje ŭnutranaj arhanizacyi, systemy kiravańnia, persanalnaha składu… Tak što dekret prezydenta ab pavyšeńni roli navuki ŭsprymaju jak dakument, jakoha čakali. Jaho ŭvasableńnie ŭ žyćcio pavinna supravadžacca seryjaj uzvažanych krokaŭ”.
Łukašenka maje racyju, Akademiju treba refarmavać. Ciapier jana składajecca ź ledźvie nie 40 instytutaŭ. U kožnym — svaja chitraja systema kłanaŭ i kreŭna-svajackija suviazi. Tamu doktar fizyka-matematyčnych navuk Jury Chadyka ŭ interviju “Radyjo Racyja” zajaviŭ nastupnaje: “Ja, moža być, upieršyniu padtrymlivaju rašeńnie Łukašenki. Jon faktyčna biare na siabie refarmavańnie Akademii j adkaznaść… Ale spadziavacca, što refarmavańnie skončycca paśpiachova, nielha, bo Miaśnikovič, choć i staŭ niadaŭna doktaram navuk, z akademičnym asiarodkam znajomy słaba i nia zdoleje samastojna raspracavać schiemu refarmavańnia. Ale jak razburalny instrument jon padychodzić”.
Były prezydent NAN, a ciapier staršynia savietu respubliki nacyjanalnaha schodu Alaksandar Vajtovič pabačyŭ u dekrecie jašče i mižnarodny aspekt prablemy. U interviju “Źviaździe” j “Interfaksu” jon skazaŭ, što Biełaruś uvachodzić u mižnarodnyja asacyjacyi akademijaŭ navuk i va ŭsim śviecie prezydenta akademii vybirajuć, a nie pryznačajuć. Pryznačanaha prezydenta moža nie pryznać mižnarodnaja supolnaść, i Akademija trapić u izalacyju. Jašče Vajtovič nahadaŭ, što ŭ Biełarusi pasada prezydenta Akademii była vybarnaj ad 1928 h., tamu dekret prezydenta — umiašańnie va ŭnutranyja spravy navukoŭcaŭ. Ni ŭ piatnicu, ni ŭ subotu hetaje interviju ŭ “Źviaździe” nie źjaviłasia. Dyj na sajt Interfaksu trapiła ŭ mocna skaročanym vyhladzie. Całkam jano musiła być na sajcie savietu respubliki (www.sovrep.gov.by), što adčyniŭsia ŭ piatnicu. Užo ŭ pieršy dzień jaho naviedała kala 100 čałaviek. Adnak u subotu sajt ź nieviadomych pryčynaŭ pierastaŭ hruzicca.
Niaŭžo Łukašenka nasamreč vyrašyŭ admovicca ad hruvastkaj kosnaj systemy Akademii navuk, što zabiraje płojmu hrošaj, i adpuścić instytuty ŭ svabodnaje płavańnie, jak heta jość va ŭsim cyvilizavanym śviecie? Dahetul usie sproby refarmavać Akademiju rukami jejnych supracoŭnikaŭ byli biespaśpiachovymi. I Vajtoviču, i Suščeniu, i Vałatoŭskamu, hadavancam Akademii, ciažka było “parušyć starynu” ŭ rodnym asiarodździ. Spatrebiŭsia varah Miaśnikovič, nie abciažarany kłanava-svajackimi suviaziami, jaki moža sa spakojnaj dušoj zakłaści pad Akademiju minu refarmavańnia.
Ź inšaha boku, Akademija navuk — nie administracyja Prezydenta, tut usich nie pašychtuješ, nie paviadzieš ščylnymi radami na pieradavyja budoŭli budučyni. Navukovaje asiarodździe budzie stavicca da novapryznačanaha kiraŭnika jak da čužaka, šukać mahčymaści dyskredytavać. Škada Miaśnikoviča. Chacieŭ stać pasłom ci biznesmenam, a pakinuli čynoŭnikam. Čakaj ciapier novaje pieratasoŭki kałody! I dakazvaj svaju karysnaść, marnujučy załatyja suviazi na vybivańnie hrošaj dla novych padnačalenych.
Edvard Ludovič
Viečny Miaśnikovič
Michaił Miaśnikovič naradziŭsia 6 traŭnia 1950 h. u vioscy Novy Snoŭ na Niaśviščynie. Skončyŭ Bieraściejski inžynerna-budaŭničny instytut (1972) pa specyjalnaści “inžyner-technolah”, a ŭ 1989 h. Mienskuju vyšejšuju partyjnuju škołu.
U 1972 h. pačaŭ pracavać inžyneram u “Mienskprajekcie”, u tym samym hodzie pajšoŭ u vojska, dzie adsłužyŭ blizu hodu. U 1973 h. byŭ inžyneram vodapravodnaj stancyi “Dražnia”, načalnikam vytvorča-techničnaha adździełu dyrekcyi vodazabieśpiačeńnia Miensku. U 1974—1977 h. — hałoŭny inžyner, a paśla j dyrektar “Mienskvodakanału”. Z 1977 pa 1983 h. pracuje ŭ mienskich kamunalnych słužbach. U 1983—1985 h. Miaśnikovič staršyniavaŭ u vykankamie Savieckaha rajonu Miensku, dzie pracavali ŭ svoj čas Viktar Čykin, Viačasłaŭ Kuźniacoŭ, Michaił Padhajny. Tam Miaśnikoviča prykmieciŭ Viačasłaŭ Kiebič. I pačaŭ spryjać. Z 1985-ha Miaśnikovič — sakratar mienskaha harkamu KPB. Z 1986-ha — ministar žyllova-kamunalnaj haspadarki. Z 1990-ha — namieśnik Staršyni Savietu Ministraŭ BSSR, staršynia Dziaržkamitetu pa ekanomicy j planavańni. Rabočyja, što vyjšli ŭ krasaviku 1991 h. na płošču Niezaležnaści, pratestujučy suprać padvyšeńnia cenaŭ, patrabavali adstaŭki Miaśnikoviča. Adnak jon u adstaŭku nie pajšoŭ. Nastupnyja try hady zajmaŭ pasadu pieršaha namieśnika staršyni Saŭminu Biełarusi, z 94-ha zrabiŭsia namieśnikam premjer-ministra.
U 1995—2001 h. Miaśnikovič kiravaŭ prezydenckaj Administracyjaj, dzie ŭstalavaŭ žorstkuju postkamunistyčnuju hijerarchiju.
Žyvie ŭ samym prestyžnym kvartale Miensku — u Vajskovym zavułku. Syna vyvučyŭ u Suvoraŭskaj vučelni i adpraviŭ u maskoŭskuju škołu KDB.
Jon doktar ekanamičnych navuk. U 1994 h. abaraniŭ kandydackuju dysertacyju pa temie “Ŭmovy i faktary stanaŭleńnia rynačnaj ekanomiki ŭ Respublicy Biełarusi”, a ŭ 1998-m — doktarskuju pa vajskova-pramysłovym kompleksie Biełarusi. Što praŭda, abaraniaŭsia ŭ Sankt-Pieciarburhu, tamu tut pra heta mała chto viedaŭ.
Kamientary