Archiŭ

Heta było kruta

Orden Mužnaści dajuć «za vyklučnuju advahu i podźvihi, ździejśnienyja ŭ ekstremalnych abstavinach». Choć nijakaha hierojstva ŭ svaim finalnym dvuboi ź Južnym Uładzimier nia bačyć. Naadvarot, spadziajecca, što bolš takich sytuacyj nia budzie: «Z šaškaj nahała možna praskačyć raz, na druhi ŭžo nia ŭdasca. Paprostu sytuacyja skłałasia tak, što treba było vychodzić i maksymalna dobra rabić svaju pracu». Na pres-kanferencyju ŭ aŭtorak Vaŭčkoŭ pryjšoŭ niaholeny i ledź strymlivaŭ paziachańni. Nia toje surjozny Mirny, novy tvar «Vełkamu», — hładki i padciahnuty.

Svaich ordenaŭ spartoŭcy pakul nia bačyli, aficyjnaje ŭznaharodžvańnie adbudziecca paźniej. Ordenam Ajčyny da Mirnaha i Ciacieryna byli ŭznaharodžanyja hienprakuror Viktar Šejman, himnast Ivan Ivankoŭ, supracoŭnik Rady Biaśpieki Valancin Nikicin, major KDB Sakovič, milicyjant Michaił Dziamjanaŭ. Apošni — paśmiarotna, za abiasškodžańnie asabliva niebiaśpiečnych złačyncaŭ. Kampanija nievialikaja... Mirny i Ciacieryn śmiajucca, što ciapier buduć karystacca lhotami Hierojaŭ Savieckaha Sajuzu.

Orden «Za asabistuju mužnaść» da Vaŭčkova atrymlivali dva pałkoŭniki milicyi — za asablivyja zasłuhi, prajaŭlenyja padčas achovy hramadzkaha paradku (1998), — i seržant milicyi za vyratavańnie ludziej i majomaści padčas likvidacyi pažaru na barysaŭskaj čyhuncy.

Vyjšaŭ zrabiŭ

U piatnicu, trapiŭšy ŭ bolnicu, Uładzimier prymaŭ spačuvalnyja telefanavańni ad znajomych i navat nia dumaŭ, što chutka daviadziecca znoŭ brać u ruki rakietku. Daktary žartavali: voś my zaraz pačarujem — i ŭ niadzielu budzieš biehać pa korcie. Dažartavalisia. Suprać Južnaha ŭ niadzielu Vaŭčkoŭ vychodziŭ z adzinaj dumkaj: prynamsi, vyjści, a tam — jak udasca. Samo źjaŭleńnie jaho na korcie stała pieramohaj.

Cud, stvorany Pašukom

Traŭmatolah Pavał Pašuk, zahadčyk adździaleńnia 6-j kliničnaj bolnicy, jaki nakładaŭ paviazku Vaŭčkovu pierad matčam, spačatku pasprabavaŭ jaje na sabie. Spadar Pavał rabiŭ aperacyju Ŭładzimieru paŭhodu tamu, i z taje pary jany mocna siabrujuć. Vaŭčkoŭ navat zaprasiŭ svajho doktara na Kubak Devisa, nia viedajučy jašče, što spatrebicca dapamoha... Paśla fatalnaje piatnicy Pašuk nie adychodziŭ ad Uładzimiera. Biez Pašuka nieviadoma, ci ŭdałosia b padniać Vaŭčkova.

Miesca dla podźvihu zaŭsiody jość tam, dzie nia stvorana naležnych umovaŭ dla pracy. Biełaruskija tenisisty nia majuć narmalnych kortaŭ, nie padrychtavana dobraj zamieny dla składu zbornaj. Chłopcy, jakija padavali nadziei, ciapier žyvuć za miažoj i hulajuć u nieprafesijnych universyteckich zbornych.

Uładzimier ličyć svaim abaviazkam pracavać z maładym pakaleńniem, pieradavać im dośvied, pryznaŭsia jon na presavaj kanferencyi ŭ aŭtorak. Taho samaha čakaje i ad Maksa Mirnaha. Vaŭčkoŭ tym bolš razumieje patrebu takoha vychavańnia, što sam z šasnaccaci hadoŭ zajmaŭsia biaz trenera. Zavočna trenirujecca, kansultujučysia najčaściej praz telefon. Surjoznuju padrychtoŭku jon atrymlivaŭ z 13 da 15 hadoŭ u Amerycy: Ciacieryn pajechaŭ tudy pracavać i ŭziaŭ Uładzimiera z saboj. Ale Vaŭčkoŭ ličyć, što biełaruskaja tenisnaja baza pavinna być u Miensku.

Rasiejcy nia vyjšli na vynikovuju pres-kanferencyju i tolki ŭ paniadziełak pa telefonie pavinšavali biełaruskuju kamandu ź pieramohaj. A niekali, u 2000-m, Vaŭčkoŭ vystupaŭ na Ŭimbłdonie ŭ formie Safina... I sensacyjna dobra vystupiŭ. Navat Alaksandar Łukašenka vinšavaŭ jaho praz pasła Vialikaj Brytanii. Prasiŭ pieradać, što asabista pryjedzie na hulniu, kali Vaŭčkoŭ vyjdzie ŭ finał. Tady Ŭładzimier nia daŭ jamu takoj mahčymaści. Zatoje ciapier była mahčymaść zaśviacicca pierad fotakamerami razam z hierojami j navat uznaharodzić ich za pieramohu nad Rasiejaj. Tenisisty napeŭna byli b bolš udziačnyja, kali b jakaść kortu była lepšaja. Toje, što pabajalisia vykazać biełarusy, adkryta vymaviŭ Safin: pakryćcio traŭmaniebiaśpiečnaje, zanadta ślizkaje. Trybuny pravieryli na moc, a padłohu nie dadumalisia...

«Z punktu hledžańnia palittechnalohii pad kupałam manežu ŭsio rabiłasia piśmienna», — iranizujuć naviny.by z nahody terminovaha pryjezdu tudy Łukašenki. Palitolah Vital Silicki žartam raić kiraŭnikam apazycyi, što z Ryhi pieramiaścilisia ŭ Vašynhton, «masava kuplać bilety na čverćfinał Kubku Devisa». «Častka ajčynnych apazycyjaneraŭ pakutuje kompleksam savieckaha dysydenctva, — narakaje jon. — Bačyć sytuacyju vyklučna ŭ duchu tezy «sport — zbroja tatalitaryzmu» — značyć bačyć nia ŭsiu praŭdu». Sp.Silickamu možna zapiarečyć, što redka majem u našaj častcy śvietu prykłady (pryhadvajecca tolki łatvijskaja baskietbalistka Siamionava), kab viadomy spartoviec dałučyŭsia da demakratyčnaha nacyjanalnaha ruchu. Ci tamu, što spartoŭcy niakiepska zarablajuć, ci tamu, što jany «hramadzianie śvietu», ci praz adsutnaść palityčnaha myśleńnia. Zatoje spartsmeny — sapraŭdnyja katalizatary nacyjanalnaha pačućcia.

Tenisista ŭ prezydenty

Tenisisty ŭraz stali nadzvyčaj papularnymi ŭ krainie. Forum open.by, u jakim udzielničaŭ Mirny, nie vytrymlivaŭ kolkaści naviednikaŭ. Maks adkazaŭ na pytańnie, ci pahadziŭsia b jon stać prezydentam Biełarusi: «Nie. Nadta ja lublu tenis i daloki ad palityki». Zatoje jon maryć pra sceničnuju karjeru: «Sa mnoj zajmajucca takija prafesijanały, jak Anatol Jarmolenka ź «Siabroŭ», Ilja Pieŭzner, tenar Opery, i Ksienia z tatam. Sioje-toje ŭžo zapisali, ale pakul usio syroje». A taksama vučycca mižnarodnamu pravu ŭ BDU: «My musova spatkajemsia z usimi studentami-mižnarodnikami i inšymi dy pahavorym za žyćcio». Pytańnie ad navučenki Kołasaŭskaha liceju pra los ustanovy Mirny praihnaravaŭ. Uvohule, Mirny, jaki ad 13 hadoŭ žyŭ u Amerycy, adkazvaŭ na pytańni vielmi pa-amerykansku. Hety cybaty dziacina, jaki za svaju karjeru zarabiŭ užo 4 miljony dalaraŭ, biaskonca dziakavaŭ usim-usim — ad mera Paŭłava da prybiralščyc — za kłopat pra tenis.

Z kožnaj takoj pieramohaj Biełaruś pieražyvaje ŭsplosk nacyjanalistyčnaha basic instinct. O tak, «my» pakazali «im», što j my nia złomki. Padobna čechi ŭ 1969-m ciešylisia chakiejnaj pieramozie. U hetym pačućci honaru za svaju nacyju niama ničoha kiepskaha. Adnak i składanym jaho nie nazavieš. Stvaralnym jano robicca, tolki kali brać z Vaŭčkova prykład pa-sapraŭdnamu — vučycca pieraŭzychodzić siabie. Što ciažej, čym hukać: «Jak my ich nadrali!»

Vieranika Dziadok

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy11

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

U Michanavičach pad Minskam biehali tchary i łaščylisia da ludziej. Jak jany tam apynulisia?5

«Žarty na ŭzroŭni siaredniaj škoły». Stryžak raskazaŭ pra novy prajekt — tłumačyć, što nijakaha seksu ŭ naźvie niama37

Na aŭkcyjon vystavili kultavy niamiecki sportkar. Pradajuć usiaho za 390 rubloŭ3

U Hruzii zatrymali dvuch biełarusaŭ z narkotykami na miljon dalaraŭ

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»14

Syn iranskaha šacha Reza Piechlevi zaklikaje da dalejšych pratestaŭ7

Najchaładniej hetaj nočču było na Babrujščynie1

Maładaja bulba pa nierealnaj canie: čym ździŭlaje Kamaroŭka ŭ studzieńskija marazy

U Maskvie pryziamliŭsia sanitarny samalot, na borcie jakoha moža znachodzicca Adam Kadyraŭ. Śledam sieŭ samalot Ramzana Kadyrava2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy11

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić