Archiŭ

Fars zamiest padliku hałasoŭ u Homieli

Pierad hetym my bačyli amal roŭnyja stosy «za» i «suprać», raskładzienyja našymi rukami, i raptam — 90% «za»!

Ju. u paru svaje maładości była aktyŭnaju ŭdzielnicaju «treciaha sektaru», stvaryła ź siabrami ŭ svoj čas adnu z najmacniejšych u horadzie maładziožnych arhanizacyj. Paśla pajšła pracavać u škołu, jakaja pahłynuła jaje z hałavoju…

Škoła, jak mahli zaŭvažyć biełarusy na praciahu apošnich hadoŭ, heta nia tolki miesca, dzie vučać, ale i dzie hałasujuć. Tamu Ju. pa voli losu daviałosia aprača svaich biespasiarednich uzvalić na siabie hruz novych «hramadzkich» abaviazkaŭ: znoŭ chadzić pa kvaterach, ale ŭžo nia klikać hamialčan na ačystku Kahalnaha rovu, a źviarać śpisy vybarcaŭ (paśla pracy, u vychodnyja), arhanizoŭvać samo hałasavańnie, ličyć biuleteni, adkazvać pierad zakonam, pierad apazycyjaj, pierad uładaju, pierad mižnarodnaju supolnaściu za ličby, mahčymyja parušeńni — za ŭsio, urešcie (za heta jana atrymaje ad dziaržavy 23 tysiačy rubloŭ za ŭsiu rabotu).

Ju. sa svajmi kalehami sumlenna praviała vybary i referendum. Prynamsi, u tym, što ad jaje zaležała. U nadomnym hałasavańni nie było nijakich padtasovak. Na ŭčastku nie prymała čužych pašpartoŭ (staršynia kamisii cisnuŭ: «Biary», — a jana tolki havaryła: «Heta Kryminalny kodeks», — i pašparty sami viartalisia ŭ kišeni «ruplivych» svajakoŭ sapraŭdnych ułaśnikaŭ dakumentaŭ: jany dumali, što heta ich tyčycca kodeks, a adkazvaje nasamreč pa kodeksie člen kamisii). Darečy, udzieł hramadzian u vybarach i referendumie ŭ Homieli byŭ vysoki, sapraŭdy «ašałamlalny».

Paśla «ŭsiaho» Ju. patelefanavała mnie a treciaj nočy. Jana nie mahła strymać śloz:

— Kali pačaŭsia padlik biuleteniaŭ, stosy «za» i «suprać» pytańnia referendumu raśli raŭnamierna: inačaj kažučy, ludzi hałasavali paroŭnu za i suprać prapanovy Łukašenki! Na vybarach ža deputataŭ «śviaciŭsia» druhi tur… Nielha skazać dakładna, kolki dakładna było «za» i «suprać», što pieravažała, bo nie paśpiavali my raskłaści ŭsie biuleteni, jak ich zabirali sakratary i pieranosili na svaje stały… My ž praciahvali mechanična raskładvać i cicha radavacca: «za», «suprać», «za»… Paśla taho jak my raskłali biuleteni, ja ź niekalkimi kalehami pajšła kuryć u prybiralniu — parušać dyrektyvu №1. Nastroj my mieli ŭźniosła-nervovy, raskazvali pokazki kštałtu: «Pavažanyja vybarcy! Toj, chto prahałasavaŭ, moža apuścić ruki dy adyści ad ścienki».

Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

V.Ko-t, Homiel

Kamientary

Ciapier čytajuć

Mikoła Statkievič pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli, zapisaŭšy pieršaje VIDEA paśla vyzvaleńnia7

Mikoła Statkievič pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli, zapisaŭšy pieršaje VIDEA paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Sieviaryniec raskazaŭ, jak u škłoŭskaj kałonii sačyli, kab jon na Dzień Voli nie vyviesiŭ bieł-čyrvona-bieły ściah4

«Pierśpiektyŭ nul»: u Litvie zrabili vysnovu paśla kantaktaŭ Łukašenki z ZŠA5

Biełstat nazvaŭ siaredni zarobak pa krainie za luty1

Iranskaja apazicyja nie vychodzić na vulicy, bo ich zaniali ŭzbrojenyja prychilniki režymu ajatoł5

Pradstaŭnik Ukrainy ŭ AAN nahadaŭ rasijanam, dzie była Kijeŭskaja Ruś, a dzie «kvakali žaby»18

Łukašenka jedzie ŭ KNDR21

Minskaha ekskursavoda z najvyšejšymi adznakami ad turystaŭ asudzili za palityku

Biełaruski hałkipier zaklučyŭ kantrakt z kłubam NCHŁ

Žurnalisty znajšli mužčynu, jaki zasnuŭ u aŭtobusie sa ščaniukom na rukach, i za sutki staŭ zorkaj1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mikoła Statkievič pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli, zapisaŭšy pieršaje VIDEA paśla vyzvaleńnia7

Mikoła Statkievič pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli, zapisaŭšy pieršaje VIDEA paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić