Ci hlabalizacyja pahražaje intaresam nacyjanalnaj dziaržavy?
Ci źjaŭlajecca metaj dziaržavy absalutyzacyja ŭłady i ci pavinna ŭsio, što jaje abmiažoŭvaje, razhladacca jak pahroza? Tady b u jakaści ideału treba było pryznać tatalitarnuju dziaržavu — tolki jana nia maje nijakich abmiežavańniaŭ u dačynieńni da ŭłasnych hramadzian. Artykuł Leška Balcaroviča.
Hlabalizacyja — usio, što adbyvajecca ŭ sučasnaści. Mienavita tak akreślivajuć apošnim časam modnaje słova. Tolki akreśleńnie hetaje niepraktyčnaje — bo kazać «usio» zarana. Antyhlabalisty ŭžyvajuć hetaje słova dla abaznačeńnia ŭsiaho drennaha, što jość u sučasnym śviecie. Jano adyhryvaje dla ich tuju samuju rolu, što ŭ niekatorych asiarodkach słova «nealiberalny» ci pry papiarednim ładzie — «buržuazny». Analahičnyja i asacyjacyi, jakija hetym słovam spadarožničajuć: buržuaznaja ekanomika ličyłasia pamyłkaj, adchileńniem ad adzina słušnaj źjavy, jakoj była ekanomika marksisckaja.
Hlabalizacyja — heta procilehłaść izalacyi asobnych častak śvietu. Kraina hlabalizujecca, kali źnikajuć ci źmianšajucca barjery ŭ kantaktach jaje žycharoŭ ź ludźmi ź inšych krain. Kali robicca bolš intensiŭnaj ich mihracyja, raźvivajecca mižnarodny handal, što ŭ sukupnaści aznačaje raźvićcio finansavych rynkaŭ. Urešcie, niemałoje značeńnie dla apošniaha maje i abmien infarmacyjaj. U XIX st. ništo tak nie paspryjała mižnarodnamu pieramiaščeńniu kapitału, jak vynachodztva telehrafu, što paskoryŭ abmien infarmacyjaj pra kaštoŭnaść finansavych aktyvaŭ miž krainami. U epochu Internetu pieravahi bieśpieraškodnaha abmienu infarmacyjaj pieraličvać nia treba.
Kali my budziem razumieć hlabalizacyju mienavita tak, vyjavicca, što heta źjava zusim nia novaja! Jak vynikaje z daśledavańniaŭ pa ekanamičnaj historyi, my pieražyvajem užo treciuju jaje chvalu.
Kali ZŠA byli niebahatyja…
U epochu Rymskaj imperyi śviet byŭ bolš hlabalizavany, čym u siaredniavieččy: rymskija darohi, ideja Pax Romana i dalokija padarožžy, pryčym nia tolki sałdat rymskaj armii, ale i kupcoŭ. Potym, i dosyć nadoŭha, hlabalizacyja zamierła.
Pieršaja vialikaja chvala zaradziłasia ŭ Novy čas — u 1850—1914 h., kali šparka pačaŭ raźvivacca svabodny handal, zaznali raźvićcio i finansavyja rynki. Tady aperacyi zaklučalisia ŭ pieraciakańni kapitału z bahatych krain u biadniejšyja. Hałoŭnym donaram kapitału, a značyć, ruchavikom hlabalizacyi, była Vialikabrytanija, na jakuju prypadała da 80% ekspartu kapitału. Kapitał nakiroŭvaŭsia ŭ biadniejšyja krainy — ZŠA, Kanadu, Aŭstraliju ci Arhientynu, nacyjanalny dachod jakoj u XIX st. raŭniaŭsia dachodu ZŠA, pakul praz stahodździe ŭ vyniku niaŭmiełaha kiravańnia katastrafična nia ŭpaŭ.
Dziakujučy mihracyi źmianšałasia niaroŭnaść pamiž ludźmi. Mihravała, pierš za ŭsio, nizkakvalifikavanaje nasielnictva — tak, ź Irlandyi z pryčyny vialikaha hoładu ŭ XIX st. vyjechała pałova žycharoŭ. Havoračy movaj ekanamistaŭ, z rynku adchłynuła prapanova pracy, a raz zakon prapanovy i popytu dziejničaje ŭ ekanomicy hetak ža niaŭchilna, jak zakon suśvietnaha pryciahnieńnia ŭ fizycy, źjaviłasia tendencyja da pavyšeńnia apłaty pracy tych kvalifikavanych irlandcaŭ, što zastalisia ŭ krainie. Adnačasova heta zapavolvała rost dachodaŭ žycharoŭ ZŠA, choć jany i tak chutka raśli ŭ vyniku pavyšeńnia kvalifikacyi pracoŭnaj siły, pašyreńnia terytoryi, raźvićcia techniki.
Pieršaja chvala hlabalizacyi tryvała try dziesiacihodździ i acichła pad kaniec 1920-ch. Rostu izalacyi paspryjali, siarod inšaha, zaniapad valutnaj systemy na asnovie zołata i źjaŭleńnie dźviuch varožych rynku tatalitarnych system, a značyć, pa svajoj sutnaści antyhlabalisckich, — fašyzmu i kamunizmu. Śviet ustupiŭ u nia vielmi ščaślivuju epochu: uzrasła niaroŭnaść jak pamiž biadniejšymi i bahaciejšymi krainami, tak i ŭnutry samich biadniejšych krain. Pryviało da hetaha zhortvańnie ekspartu ź biadniejšych krain, dzie jon hruntavaŭsia zbolšaha na pracy ludziej nizkaj kvalifikacyi. U hetaj sytuacyi ciažka nie zakranuć prablemy pratekcyjanizmu bahatych krain. Pratekcyjanisckija zachady, što staviać pieraškody impartu ź biadniejšych krain, škodziać žycharam apošnich. Bahaty Zachad u vialikaj stupieni praciahvaje takuju palityku i da siońnia, bo jak inakš akreślić sielskahaspadarčy pratekcyjanizm i abaronu vytvorcaŭ tekstylu? A heta dźvie haliny, u jakich mahli b specyjalizavacca niezamožnyja krainy. Ale što zrobiš, kali im na heta nie dajuć šancaŭ.
Za murami mytaŭ
Paśla čarady vajennych i palityčnych uzrušeńniaŭ nadyšoŭ druhi etap hlabalizacyi — 1950—1980-ja. Byŭ adnoŭleny mižnarodny abmien — na žal, tolki na ŭzroŭni bahatych krain. Uschodni blok pieražyvaŭ svaju «antyhlabalizacyju», ci izalacyju ad Zachadu. Nia braŭ udziełu ŭ hlabalizacyi i «treci śviet», pierš za ŭsio, z pryčyny tahačasnych pamyłkovych ekanamičnych teoryj. Ličyłasia, što dla pieraadoleńnia adstałaści nieabchodna intervencyjanisckaja dziaržava, jakaja ŭ značnaj stupieni zamiaščała b saboj pryvatnaje pradprymalnictva i rynak; pakolki ŭ biednych krain niama šancaŭ na ekspart, jany musiać brać kurs na izalacyju, sprabujučy znajści ŭłasny šlach da dabrabytu za murami pošlin. Za takuju palityku pryjšłosia zapłacić vialikuju canu — kryzisami i pahłybleńniem adstałaści. Źjavilisia, adnak, i vyniatki — tak zvanyja «azijackija tyhry», jakija zbudavali ekspartaaryjentavanuju ekanamičnuju madel. Prykład hetych krain spryčyniŭsia da revizii škodnaj paradyhmy, zasnavanaj na pierakanańni, što ekanamičnuju adstałaść moža pieraadoleć tolki aktyŭnaja dziaržava, jakaja izaluje krainu ad impartu i kankurencyi, kab mieć mahčymaść raźvivać ajčynnyja haliny haspadarki.
Pośpiech Kitaju
Treciaja chvala hlabalizacyi pačałasia ŭ 1980-ja i stała praciaham druhoj, adno što pašyryłasia na vialikuju kolkaść krain «treciaha śvietu» — tych, jakija zrabili vyvady z historyi i pačali pravodzić u žyćcio pryncypy, jak nazyvajuć jaho apanenty, «nealiberalizmu», skasoŭvajučy handlovyja barjery i dajučy darohu zamiežnamu kapitału. Takim čynam, z pačatku 1980-ch my možam nazirać svajho rodu naturalny eksperyment: jość krainy na šlachu raźvićcia, jakija ŭklučylisia ŭ hlabalizacyju, adkryŭšy miežy i pravioŭšy ŭnutranyja rynkavyja reformy, i krainy, jakija hetaha nie zrabili. My možam taksama paraŭnoŭvać vyniki — roźnica kalasalnaja.
Z krain, što dasiahnuli pośpiechaŭ u raźvićci, najbolšaha pośpiechu damohsia Kitaj. Jon z hledzišča palityčnaj systemy zastajecca sacyjalistyčnym, zatoje ŭ sfery ekanomiki z kanca 1970-ch drejfuje da kapitalizmu.
Kitaj pryciahvaje ŭ niekalki razoŭ bolšyja zamiežnyja investycyi, čym Indyja, jakuju pryniata ličyć kapitalistyčnaj krainaj. Taksama Kitaj maje ŭ piać razoŭ bolšy abjom ekspartu, u značnaj miery dasiahnuty dziakujučy pramym zamiežnym investycyjam. Indyja, abciažaranaja hruvastkaj biurakratyjaj, pačała liberalizacyju, choć i ź vialikimi ahavorkami, ale navat heta pryviało da paskareńnia rostu VUP.
Dziakujučy źmienam u hetych dźviuch krainach, adnak, prymietna źmienšyŭsia pracent suśvietnaj halečy. Bo na Kitaj i Indyju, u jakich žyvie zvyš dvuch miljardaŭ čałaviek, prypadaje 1/3 ziamnoha nasielnictva.
U abiedźviuch krainach rynkavyja reformy, spałučanyja z palitykaj adkrytaści śvietu, byli hałoŭnaj pieradumovaj ekanamičnaha i sacyjalnaha prahresu. Raniej hetym šlacham prajšli «azijackija tyhry» — Paŭdniovaja Kareja, Tajvań, Hankonh, Synhapur, Małajzija, Tajland, Indanezija. Chto nia ŭdzielničaŭ u hetych pracesach ci ŭklučyŭsia nadta niehłyboka? Afryka, dzie hetamu pieraškodzili etatyčnyja ci skarumpavanyja režymy, i Blizki Ŭschod, taksama zakranuty roznymi formami sacyjalizmu.
Abaronienyja ad usiaho
Novaj jakaściu treciaj chvali hlabalizacyi źjaŭlajecca mahčymaść pieradačy vobrazatvoraŭ (nia tolki infarmacyi, ale i emocyj, nieverbalnych moŭnych srodkaŭ) na adlehłaść dziakujučy telebačańniu i Internetu. Za vyniatkam hetaha mała što źmianiłasia.
U paraŭnańni ź pieršaj chvalaj hlabalizacyi sučasnyja pieramiaščeńni nasielnictva mienšyja. Bolš jak sto hod tamu było paprostu mienš abmiežavańniaŭ z boku bahatych suprać mihracyi biednych, tamu vyjezd «na zarobki» byŭ adnym z najbolš paśpiachovych sposabaŭ razbahacieć. Taksama, kali havaryć pra pieramiaščeńnie kapitałaŭ, bieručy pad uvahu ekanomiku bahatych krain, chvalicca niama čym: Vialikabrytanija była bolšym eksparteram kapitału (u adnosnym vymiareńni), čym siońniašnija ZŠA. Što niemałavažna, tady asnoŭnaja masa kapitału ciakła ad bahatych da biednych, u toj čas jak ciapier bolšaja častka kapitału abaročvajecca ŭ kole samych bahatych. Heta, viadoma, nie prajava złoj voli ŭ dačynieńni da biednych: investary kirujucca ekanamičnym raźlikam i, aceńvajučy varunki investavańnia, znachodziać lepšyja ŭmovy ŭ siabie doma, čym u biadniejšych krainach — jak praviła, niaŭstojlivych palityčna i ŭ vyniku niestabilnych ekanamična.
Isnuje, adnak, šmat krain «treciaha śvietu», jakija ŭklučylisia ŭ pracesy hlabalizacyi, — tam my nazirajem prytok pramych zamiežnych investycyj. Tyja, chto baicca byccam by zhubnych vynikaŭ napłyvu zamiežnaha kapitału, pavin-ny pahladzieć na krainy, abaronienyja ad takoj «ryzyki», — naprykład, bolšaść krain Afryki, Birmu, Paŭnočnuju Kareju, jakija znachodziacca ŭ hlabalnym kryzisie, vyklikanym u tym liku i adprečvańniem čužoha kapitału. Tam, dzie nie pryciakaje surjozny zamiežny kapitał, jak praviła, niama i šancaŭ na istotnyja ŭnutranyja investycyi. Ich uskładniaje najaŭny tam «antydziaržaŭny» ład, kali ŭłady, zamiest taho kab achoŭvać hramadzian ad ašukanstvaŭ i zabiaśpiečvać pradprymalnikam stabilnaść ich investycyj, abkradajuć hramadzian.
Ja nia viedaju zakrytaj krainy, jakaja raźvivałasia b hetak ža dynamična, jak supastaŭnaja ź joj pavodle patencyjału adkrytaja kraina. Śćvierdžańnie, što hlabalizacyja viadzie da halečy, — vidavočnaje machlarstva. Pryčyna halečy, pierš za ŭsio, u braku rynkavych reformaŭ i vyniku hetaha — niedastatkovym udziele krainy ŭ mižnarodnym padziele pracy. Šmat antyhlabalistaŭ ljuć ślozy ab biednych krainach, a chto ź ich pracuje na admienu abmiežavańniaŭ impartu sielskahaspadarčych tavaraŭ ci tekstylnych vyrabaŭ ź biadniejšych krain na rynak bahatych dziaržaŭ? Straty, jakija biednyja krainy niasuć z pryčyny zachavańnia abmiežavańniaŭ u bahatych krainach, u niekalki razoŭ bolšyja za dapamohu, jakuju im akazvaje Zachad. Na ŭtrymańnie adnoj karovy ŭ krainach EZ idzie ŭ niekalki razoŭ bolš srodkaŭ, čym składaje siaredni dachod žychara Afryki.
U śviecie bahatych šmat kryvadušnaści. Pakul isnujuć mahutnyja łobi ŭ sfery vydzialeńnia subsydyj ci ŭstanaŭleńnia handlovych barjeraŭ, inačaj być nia moža. Zatoje adrazu paśla ich ustanaŭleńnia ci ŭzmacnieńnia pačynaje čucca rytoryka ab «dapamozie biednym».
Što ž usio-taki rabić z paŭtaranym skroź i ŭsiudy śćvierdžańniem pra hlabalizacyju jak pryčynu ci faktar niaroŭnaści? Najpierš treba vyznačyć, havorym my pra niaroŭnaść unutry krainy, pamiž krainami ci ŭ apazycyi «kankretnaja kraina — astatni śviet». Efektam hlabalizacyi, niesumnienna, źjaŭlajecca źmianšeńnie abšaraŭ halečy, adnak mohuć pavialičvacca peŭnyja supiarečnaści — naprykład, u krainie, jakaja prymaje imihrantaŭ, jak praviła, nizkakvalifikavanych, buduć pavolniej raści zarobki ŭsioj katehoryi takich ludziej. Heta vidavočna ŭ sytuacyi ŭzrostu prapanovy pracoŭnych ruk z takim samym uzroŭniem kvalifikacyi. Z pryčyny hetaha prafsajuzy, što abaraniajuć intaresy takich rabotnikaŭ, vystupajuć suprać imihracyi.
Svaboda ŭ aŭtarkii
Niekatorym zdajecca, što niama bolš varožych adno adnamu paniaćciaŭ, čym «hlabalizacyja» i «intaresy nacyjanalnaj dziaržavy». Adnak ci źjaŭlajecca metaj dziaržavy absalutyzacyja ŭłady i ci pavinna ŭsio, što jaje abmiažoŭvaje, razhladacca jak pahroza? Kali tak, to ŭ jakaści ideału treba było pryznać tatalitarnuju dziaržavu, bo tolki jana nia maje nijakich abmiežavańniaŭ u dačynieńni da ŭłasnych hramadzian. A kali b, u svaju čarhu, metaj dziaržavy była b maksymalnaja suverennaść i niezaležnaść adnosna inšych dziaržaŭ, to nie mahli b zaklučacca nijakija dahavory, jakija dobraachvotna hetuju suverennaść abmiažoŭvali b. Naprykład, Polšča musiła b vyjści z usich mižnarodnych sajuzaŭ.
Kraina pavinna być adkrytaj navakolnamu śvietu, bo biaz hetaha ŭ šyrokaj perspektyvie niama raźvićcia ekanomiki i naahuł cyvilizacyi. Adkrytaściu, adnak, možna karystacca pa-roznamu. Polšča moža dostup da suśvietnych finansavych rynkaŭ źvieści da roli krynicy finansavańnia razdutych biudžetnych vydatkaŭ ci krynicy pramych investycyj, jakija paskarali b madernizacyju krainy. Ci, skažam, u Arhientynie zdaryŭsia finansavy krach tamu, što jana ŭklučyłasia ŭ hlabalizacyju? Heta tak, ale heta ŭsio roŭna što havaryć: nie pavinna być ahniu, bo možna apiačysia.
Faktam źjaŭlajecca toje, što kraina, adkrytaja pierad zamiežnym kapitałam, robicca pradmietam acenki ŭ vačach zamiežnych investaraŭ. Tyja, naturalna, starajucca jak maha skrupuloźniej acanić umovy investavańnia, tamu ŭ hlabalizavanym śviecie na acenku krainy čaściej majuć bolšy ŭpłyŭ ekanamisty, čym palityki. Tamu kali kraina izalujecca ad śvietu, na jakuju-niebudź pryvabnaść ciažka raźličvać. Dostup ža da finansavych rynkaŭ nastolki istotny, što niekatoryja krainy, abciažaranyja daŭhami, nie zhadžajucca na ich śpisańnie, bajučysia, što paśla takoj aperacyi jany stanuć małapryvabnymi i buduć adrezany ad suśvietnych finansavych rynkaŭ (mienavita tamu krainy, jakich zakranuła cunami, admaŭlalisia ad skasavańnia ich zapazyčanaściaŭ).
Kali my budziem razumieć nacyjanalnyja intaresy jak maksymalizacyju dziaržaŭnaj ułady, nam daviadziecca pryznać procistajańnie hlabalizacyi, ci izalacyju, stanam, najlepšym dla krainy. Ale ci dobra heta dla hramadztva i ekanomiki hetaj krainy? Viadoma, nie. Izalacyja luboj krainy ad navakolnaha śvietu vyrakaje jaje na adstałaść i haleču. Dobry ład, u svaju čarhu, hruntujecca nie na pašyreńni ŭłady dziaržavy, a na abaronie biaśpieki i svabody hramadzian. Adna z prajaŭ hetaj svabody i adnačasova adna z umoŭ raźvićcia krainy — adkrytaść śvietu.
Kamientary