Archiŭ

Parady česnym žurnalistam

Mnie zahadana słavić tut viosny i roskvit,

A zirnu na biarozki — hadujucca rozhi.

Uładzisłaŭ Syrakomla

Jak spraviadliva adznačyŭ prezydent, naša kraina ŭžo dziesiać hod źjaŭlajecca abjektam infarmacyjnaj vajny. Takaja sytuacyja patrabuje ad žurnalistaŭ asablivaj česnaści. Što patrabujecca ad žurnalista, kab ličycca česnym u Biełarusi?

Niekatoryja miarkujuć, što žurnalistu dastatkova dakładna pieradavać fakty. Hłybokaja pamyłka. Fakt — usiaho tolki nieabskubanaja kuryca, ź jakoj nie atrymaješ navaru. Bolš za toje, u svaim «hołym» vyhladzie fakty mohuć być vielmi niepryvabnyja i mieć samyja niepryjemnyja vyniki — źnižeńnie tonusu nasielnictva, pamianšeńnie davieru da ŭłady, stvareńnie skažanoha vobrazu našaj mirnaj i kvitniejučaj Biełarusi. Kab paźbiehnuć hetaha, treba pakazvać pieravažna typovaje dla našaj krainy — budoŭli, spartyŭnyja spabornictvy z udziełam našaha prezydenta, narodnyja śviaty.

Takija źjavy, jak kryminał, haleča, karupcyja, choć i sustrakajucca ŭ našaj krainie, nia mohuć ličycca dla jaje typovymi, tamu ich lepš pakazvać na prykładzie zamiežža. Tolki tak narod pavieryć, što žyvie ŭ sapraŭdy mocnaj i ščaślivaj krainie. Kali ž jon tak nia dumaje, heta tamu što jon kiepska razabraŭsia ŭ sytuacyi. Statystyka zaŭždy pavinna paćviardžać vysoki davier nasielnictva da našaj dziaržavy, jaje kiraŭnika i instytutaŭ. Tak abiasškodžvajecca samy ŭparty skieptyk, bo chto hety skieptyk, kali nie pradstaŭnik mienšaści, ad jakoj ničoha nie zaležyć?

Naša dziaržava viadzie baraćbu za šmatpalarny śviet. Svoj układ siudy pavinna ŭnosić i žurnalistyka. Pierš za ŭsio treba padkreślivać raznastajnaść formaŭ demakratyi. Bo, jak viadoma, demakratyja jość ułada, što zychodzić ad narodu, a kožnaja ŭłada, u svaju čarhu, zychodzić ad narodu. Takim čynam, možna śmieła śćviardžać, što kožnaja ŭłada — heta svojeasablivaja forma demakratyi ŭžo tamu, što jana isnuje. A ŭsio, što isnuje, jak viadoma, razumna. Tamu tych, chto vystupaje suprać ułady, treba pakazvać nia tolki jak vorahaŭ demakratyi, ale i jak ludziej nierazumnych. Ź ich zaŭždy treba śmiajacca. Ale nia tolki śmiešnymi pavinny być hetyja ludzi — jany pavinny vyklikać jašče i ahidu, i tut užo vy nie pavinny spyniacca ni pierad čym. Toj, chto vystupaje suprać ułady, pavinien być absalutna błahim — kraści, zabivać. Asabliva karysna vykarystoŭvać seksualnyja matyvy. Bo heta moža, pa-pieršaje, vystavić apanenta absalutna brydkim, pryvabić aŭdytoryju, a za adnym macham i dapamahčy samim česnym žurnalistam pazbavicca ad ułasnych kompleksaŭ.

Zrazumieła, heta daloka nia ŭsie parady, što patrebny česnym žurnalistam, ale i jany mohuć dapamahčy vam uźniać svoj prafesijny kalibr i ŭzvysicca da ŭzroŭniu hrandyjozusa.

Kamientary

Ciapier čytajuć

43‑hadovuju ŭradženku Biełarusi znajšli miortvaj u italjanskaj Pierudžy

43‑hadovuju ŭradženku Biełarusi znajšli miortvaj u italjanskaj Pierudžy

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp: Dla ZŠA budzie vialikaj abrazaj, kali ja nie atrymaju Nobieleŭskuju premiju20

Viasielnaha fatohrafa ź Minska asudzili pa troch palityčnych artykułach, nazvali terarystam i pasadzili ŭ kałoniju2

Va Ukrainie źjavilisia novyja baniery, adrasavanyja biełarusam9

Antonaŭka daražejšaja za banany. Pačym ciapier pradajuć jabłyki?6

U Minsku ŭsio ž nazvali prypynki ŭ honar «palaka-revanšysta» i «rusafoba», suprać jakich marna vajavała Bondarava22

Na polskaj miažy źnikła čarha ź lehkavych aŭtamabilaŭ1

Pavieł Duraŭ kaža, što jaho atrucili ŭ 2018 hodzie: Ja nie moh dychać i ničoha nie bačyŭ. Dumaŭ, heta kaniec4

Bierlinski biełarus napisaŭ, jak u Minsku biedna, tandetna i nudna. Jamu rezka adkazaŭ Staś Karpaŭ59

«Čytała, što vašy chłopcy — supiermieny». Biełarus palacieŭ u Indanieziju i tam paznajomiŭsia z žonkaj4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

43‑hadovuju ŭradženku Biełarusi znajšli miortvaj u italjanskaj Pierudžy

43‑hadovuju ŭradženku Biełarusi znajšli miortvaj u italjanskaj Pierudžy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić