Hramadstva1717

Bialacki ŭ Polščy: Biełaruskaje hramadstva vyśpiavaje na vačach

«Mianie ŭraziła, kolki ŭ Biełarusi źjaviłasia niepalityčnych, kulturnych, moŭnych hramadskich inicyjatyŭ za tyja try hady, jakija ja pravioŭ u kałonii. Heta dakazvaje, što hramadzianskaja supolnaść u nas raźvivajecca», — skazaŭ na sustrečy ŭ Varšavie Aleś Bialacki. Vizit u stalicu Polščy zaviaršaje turne biełaruskaha pravaabaroncy pa jeŭrapiejskich krainach.

Staršynia pravaabarončaha centra «Viasna» prybyŭ u Varšavu 9 lipienia na zaprašeńnie Chielsinkskaha fondu pa pravach čałavieka i Fondu imia Ściapana Batury. 

Situacyja ŭnutry Biełarusi, a taksama ŭkrainski kryzis — heta pytańni, pra jakija havaryłasia ŭ časie sustrečy Alesia Bialackaha z pradstaŭnikami niaŭradavych arhanizacyjaŭ i žurnalistami ŭ čaćvier. Sustreču viała polskaja žurnalistka Maryja Pšełomiec, aŭtarka analityčnaj prahramy «Studio Wschód» na Polskim hramadskim telebačańni.

«Nichto nie choča vajny ŭ Biełarusi, i ja nie chaču, — skazaŭ Bialacki. — Možna pahladzieć na situacyju ŭ arabskich krainach. Pieramieny nieabchodnyja i składana pradbačyć, jak daloka zojdzie situacyja va Ukrainie. Kali situacyja budzie lepšać, to heta budzie dobrym prykładam i sihnałam dla biełaruskaha hramadstva. Važna toje, što adbudziecca va Ukrainie ŭ nastupnyja 5—7 hadoŭ», - ličyć Aleś Bialacki. Havoračy ab pryčynach poŭnaj ekanamičnaj zaležnaści Biełarusi ad tannych rasiejskich enierharesursaŭ, Bialacki adznačyŭ, što ŭ budučyni jak na Zachadzie, tak u Biełarusi «projdzie pieraacenka značeńni Rasiei».

Što datyčyć vynikaŭ svajho turne pa jeŭrapiejskich stalicach, pravaabaronca padkreśliŭ: «Kim my budziem — šeraj zonaj u vyhladzie Abchazii ci Prydniastroŭja ci narmalnaj jeŭrapiejskaj krainaj? Važna, kab ES nie hublaŭ Biełaruś z pola zroku. Važna, kab Biełaruś nie była izalavanaja. Dla nas asabliva važna supracoŭnictva z Polščaj i Litvoj, bo my znachodzimsia ŭ adnym rehijonie. Maja pajezdka ŭ Jeŭropu źviazana z tym, kab vyrašyć pytańnie palitviaźniaŭ u Biełarusi», — padkreśliŭ Bialacki.

Akramia taho jon dadaŭ, što važnaje značeńnie maje raźvićcio internetu, bo heta daje dostup da infarmacyi.

Jon padkreśliŭ, što hramadzianskaja supolnaść u Biełarusi raźvivajecca: «Heta ja miarkuju pa svaim vopycie. Dvaccać hadoŭ tamu ja viedaŭ asabista ŭsich pradstaŭnikoŭ niaŭradavych arhanizacyj, zatym tolki pałovu, a ciapier ja viedaju tolki 5%. 

Na pytańnie ab tym, čamu Łukašenka (u čaćvier spoŭniłasia 20 hadoŭ jaho kiravańnia) zahavaryŭ pa-biełarusku, Bialacki adkazaŭ: «Pabačym, ci heta budzie tendencyja abo časovaja źjava. Dla ŭładaŭ mova — heta nie stratehičnaja, a taktyčnaja prablema. Hramadstva pavinna damahacca pravoŭ, harantavanych kanstytucyjaj, h.zn. bolšaj prysutnaści biełaruskaj movy».

Atmaśfieru razradzili pytańni pra adpačynak i apovied ab sustrečy ŭ kałonii z Apostalskim Nuncyjem. Heta była adzinaja, akramia jak z žonkaj, sustreča Alesia Bialackaha za ŭvieś termin u kałonii. A havaryli jany, u prysutnaści pradstaŭnika pienitencyjarnaj sistemy, ab … biełaruskaj i italjanskaj litaraturach.

U druhoj pałovie dnia adbyłasia sustreča z kiraŭnikom Kancylaryi Prezidenta Polščy Jackam Michałoŭskim. Pravaabaroncu supravadžaŭ kaleha-viasnoviec Valancin Stefanovič.

«U samym pačatku razmovy ad imia prezidenta byli vymaŭlenyja słovy prabačeńnia z nahody taho, što adnym z padstavaŭ prysudu Bialackaha stali dziejańni polskaha boku. My hutaryli pra ahulnuju situacyju ŭ Biełarusi, va Ukrainie, ab tym, jak ŚMI Rasii ŭpłyvajuć na hramadskuju śviadomaść biełarusaŭ. My taksama havaryli ab supracoŭnictvie polskich NDA ź biełaruskimi arhanizacyjami», — skazaŭ Valancin Stefanovič.

Značeńnie infarmacyjnaj prastory ŭ Biełarusi abmiarkoŭvałasia taksama na sustrečy ŭ Sojmie Polščy z deputatami parłamienckaj kamisii pa zamiežnych spravach.

Aleś Bialacki paŭtaryŭ polskim parłamientaryjam raniej skazanaje ŭ Kancylaryi prezidenta Polščy, što dla biełarusaŭ važnaja infarmacyja, jakaja pastupaje taksama z polskich ŚMI, jakija nadajuć na biełaruskaj — telebačańnie «Biełsat», Jeŭraradyjo i radyjo «Racyja».

Paśla sustrečy ŭ deputatami Aleś Bialacki i polski deputat Robiert Tyškievič vystupili na bryfinhu dla polskich žurnalistaŭ, jakija pracujuć u Parłamiencie.

U čaćvier ranicaj u chodzie intervju ŭ žyvym efiry dla pryvatnaha telekanała Polsat News Aleś Bialacki padzialiŭsia svaimi ŭražańniami z nahody taho, jak jon siabie adčuvaje ŭ Polščy. Bialacki adznačyŭ, što Polščy — heta ŭzor krainy, jakaja pieražyła pieramieny da lepšaha za apošnija 25 hadoŭ i stała rajem dla hramadstva, jakoje choča raźvivacca ».

Vizit Alesia Bialackaha ŭ Polšču zavieršycca ŭ subotu.

Apytanka

Kamientary17

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi19

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Dačka Uładzimira Usiera nazvała pryčynu jaho śmierci17

Biełaruska nabyła stalinku ŭ dački Janki Bryla i pakazała, jak jaje pierarabiła FOTY7

Cichanoŭskaja i Łatuška ŭ Varšavie ŭskłali vianki razam z Naŭrockim i Naŭsiedam14

U Dziaržynsku łavili kazulu, jakaja prybiehła na dvor dziciačaha centra VIDEA1

U histaryčnaha budynka z Hłybokaha narešcie źjaviŭsia haspadar1

U novaj abaronnaj stratehii ZŠA nazvali Rasiju «pastajannaj, ale kantralavanaj pahrozaj»4

U Kapyli z dušoj upryhožyli dziciačuju biblijateku. Vycinankami z Puškinym, Lermantavym i Jasieninym FOTAFAKT17

Vital Kutuzaŭ raskazaŭ, jak lehienda italjanskaha futbołu Paoła Maldzini pravałendaŭsia try hadziny, kab nastroić biełarusu interniet

Biełaruś vyvodziać ź izalacyi nie prosta tak — Zianon Paźniak pra palityku Trampa74

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi19

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić