Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca7474

Chto nie skača, toj chto?

Na vajnie suprać Zła nielha samim pieratvaracca ŭ takoje ž Zło. Piša Aleś Čajčyc.

Źmiašanyja emocyi vyklikaje ŭ mianie eŭfaryja niekatorych biełarusaŭ ad tancu «Chto nia skača, toj maskal». Spačatku ŭsie byli ŭ zachapleńni ad miljona prahladaŭ videa «chto nia skača, toj maskal» z šeścia na Dzień Voli ŭ Miensku. Ciapier na 1 krasavika telekanał «Biełsat» jašče i praciahvaje žartavać z hetaje nahody.

Voś možacie jašče paśmiajacca: tut i tut na videa Rasieja, 2011 i 2012 hady, zadoŭha da Eŭramajdanu i 25 sakavika 2015 h. u Miensku. Ludzi na videa — rasiejskija neanacysty na svaim tradycyjnym maršy 4 listapada.

Sproby admazacca: maŭlaŭ, «pad słovam «maskal» razumiejecca nie luby rasiejec, a tolki vialikarasiejski imperyjalist i revanšyst» — kryvadušnyja.

Maŭlaŭ, «Jašče Kastuś Kalinoŭski, kali pisaŭ pra «kali ŭžo maskala nad taboj nia budzie», kaniečnie ž, mieŭ na ŭvazie nie rasiejskaje panavańnie nad Biełaruśsiu-Litvoj, ale vyklučna niedemakratyčny carski režym».

Napeŭna, pa takoj lohicy i tut na videa z «Rasiejskaha maršu» pad słovam «chač» hetyja pradstaŭniki nieabyjakavaje rasiejskaje moładzi nia majuć na ŭvazie luboha vychadca z Poŭdnia, ale prosta razvažajuć pra peŭny kompleks nehatyŭnych charaktarystyk — etničnaha kryminału, dyskamfortnaha pašyreńnia nieznajomaj im kultury i hetak dalej.

I ŭvohule, słova «chač» — heta skaročanaje ad armianskaha imia «Chačyk», i tamu pradstaŭniki hruzinaŭ, narodaŭ Paŭnočnaha Kaŭkazu abo ciurskich narodaŭ, napeŭna, nie pavinny byli b prymać jaho na svoj adras. Jak i armianam, napeŭna, nia varta prymać na svoj adras słova «čurka» abo «čiernožopyj» — jany ž pieravažna naležać da eŭrapieojdnaj rasy i majuć śvietłuju skuru. Tak što «nu što vy, jakaja ksenafobija? Jesť jevriei, a jesť žydy».

Ja pra toje, što i na vajnie (a my na vajnie — pakul infarmacyjnaj), dzie tvoj praciŭnik — ahresiŭnaja i dzikaja postsavieckaja siła, treba prykładać maksymalnyja namahańni, kab nie apuskacca da ŭzroŭnia hetaha praciŭnika i nie pieratvaracca ŭ ksenafobskaje bydła samim.

I nie rabić navat krokaŭ u tym kirunku.

Bo i ŭ toj ža Rasiei jość šmat adekvatnych ludziej, jakija suprać Pucina i jakija sympatyzujuć Ukrainie i Biełarusi. Hetym ludziam robicca tolki składaniej samim prytrymlivacca takoj pazycyi i sprabavać pierakanać svaich blizkich, kali z taho boku «frontu» — kryčałka z vykarystańniem nehatyŭna afarbavanaj etničnaj mianuški, dy jašče skapijavanaja z adnaznačna ksenafobskaj kryčałki rasiejskich ža neanacystaŭ.

Nielha navat dla zabavy vykarystoŭvać kryčałki, jakaja kahości moža abrazić i adšturchnuć. Davajcie pryvablivać i začaroŭvać, a nie pałochać i adšturchoŭvać.

Apytanka

Kamientary74

Ciapier čytajuć

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Usie naviny →
Usie naviny

Homielski biznesoviec-łukašyst, jaki vajuje za Stalina, napisaŭ danos sam na siabie4

18-hadovaj minčancy padałosia, što na jaje napali, vyvieźli ŭ les i adabrali hrošy1

U Biełarusi vyrašyli nie zabaraniać vejpy — bo na ich jość «peŭny spažyviecki popyt»1

U Bierlinie pakazali opieru pra PVK «Vahnier». U pastanoŭcy ŭdzielničaje i biełaruskaja śpiavačka2

U Minsku pastavili bronzavy pomnik kačcy, jakaja letaś stała lubimicaj stalicy2

Piaciora školnikaŭ u Słonimie razhramili budynak byłoj škoły

Na mužčynu ŭ Łunincy ŭpała špakoŭnia, u jaho ciažkija cialesnyja paškodžańni

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić