Pa zakonie vyzvalić Śviatłanu Aleksijevič ad padatku z Nobieleŭskaj premii moža kiraŭnik dziaržavy
Upieršyniu ŭ historyi Nobieleŭskuju premiju pa litaratury atrymała hramadzianka Biełarusi — piśmieńnica Śviatłana Aleksijevič. Aprača emacyjanalnaha składalnika ŭ premii jość jašče i materyjalny: pryzavyja skłali 8 młn šviedskich kron (amal 970.000 dalaraŭ).
FINANCE.TUT.BY daviedaŭsia ŭ padatkovaj, ci treba budzie piśmieńnicy płacić padatak z hetych hrošaj, i adsačyŭ, jak tracili hrošy inšyja łaŭreaty.
Jak raspaviali ŭ pres-słužbie Ministerstva pa padatkach i zborach, pa ahulnym pravile Nobieleŭskaja premija padlahaje padatkaabkładańniu.
«Kali padatkovy rezident (čałaviek pavinien žyć u Biełarusi bolš za 183 dzion za hod) na praciahu kalandarnaha hoda atrymaŭ dachod, to ŭ nastupnym hodzie da 1 sakavika jon pavinien pieradać u padatkovy orhan dekłaracyju. Da 15 maja nieabchodna zapłacić padatak, — rastłumačyli ŭ MPZ. — Pry hetym isnuje šerah ilhot i vyličeńniaŭ: standartnaje vyličeńnie, majomasnaje vyličeńnie i inšyja. Akramia taho, u piśmieńnika jość prafiesijnaje vyličeńnie. U kožnym kankretnym vypadku padatkovy orhan zychodzić sa stanovišča płacielščyka».
Pamier Nobieleŭskaj premii ŭ dalaravym ekvivalencie z-za devalvacyi šviedskaj krony pamienšyŭsia i ŭpieršyniu za 15 hadoŭ łaŭreaty atrymajuć mienš za miljon dalaraŭ.
Adznačym, u Rasii praduhledžana vyzvaleńnie ad padatkaŭ na Nobieleŭskuju premiju. U Biełarusi staŭka padachodnaha padatku ciapier roŭnaja 13%. Tamu kali padatak budzie vyličany, to ŭ kaznu piśmieńnicy pryjdziecca addać kala 126 tysiač dalaraŭ.
Darečy, pa biełaruskich zakonach vyzvalić Śviatłanu Aleksijevič ad vypłaty padatku ŭ kaznu moža prezident. U artykule 43 Padatkovaha kodeksa skazana: «Ilhoty pa padatkach, zborach (pošlinach) płacielščykam indyvidualna padajucca ŭ vyhladzie, paradku i na ŭmovach, jakija vyznačajucca Prezidentam Respubliki Biełaruś. Pradastaŭleńnie indyvidualnych padatkovych ilhot jurydyčnym asobam i indyvidualnym pradprymalnikam nie dapuskajecca».
U svaim intervju sajtu kp.by Śviatłana Aleksijevič raspaviała, što premija daść joj mahčymaść pracavać: «Viedajecie, u Minsku niamała ludziej, u jakich pa niekalki miljonaŭ dalaraŭ. Čamu ŭsich tak uzrušyŭ miljon (śmiajecca)? Ja na hrošy kuplaju tolki svabodu, kožnuju knihu pišu vielmi šmat hadoŭ: ad 5 da 10 hadoŭ, ujaŭlajecie, kolki treba hrošaj? Pražyć 10 hadoŭ: jeździć, sustrakacca ź ludźmi, śpiecyjalistami, kampjutarščkami. Heta ž vializnaja suma hrošaj! I ja rada, što ciapier mnie jość na što kuplać svabodu. Ciapier ja budu siadzieć i pracavać, a nie dumać, dzie ŭziać srodki, kab spakojna pisać».
Jak tracili premii Ejnštejn, Markies, maci Tereza, Harbačoŭ i inšyja łaŭreaty
Hrošy nobieleŭskija łaŭreaty mohuć vydatkoŭvać na svajo mierkavańnie. Da prykładu, vučony-fizijołah Ivan Paŭłaŭ, jaki atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju 1904, adkryŭ na atrymanyja hrošy Instytut fizijałohii, jakim kiravaŭ da 1936 hoda.
Mikrabijołah Illa Miečnikaŭ, jaki ŭ 1908 hodzie sumiesna ź niamieckim doktaram, bakteryjołaham i bijachimikam Paŭlem Erlicham atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju ŭ halinie fizijałohii i miedycyny, pieravioŭ hrošy na raźvićcio Instytuta Pastera ŭ Paryžy.
Žares Ałfioraŭ — łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa fizicy za 2000 hod — zasnavaŭ na premijalnyja Fond padtrymki adukacyi i navuki pry Fizika-techničnym instytucie im. A F. Iofie.
Niamiecki lekar, misijanier, teołah i muzykaznaŭca Albiert Šviejcer, jaki atrymaŭ premiju miru za 1957 hod, addaŭ hrošy na budaŭnictva leprazoryja — miedcentra pa baraćbie z prakazaj u Habonie. Maci Tereza, jakaja atrymała premiju miru ŭ 1979 hodzie, vydatkavała premijalnyja hrošy na budaŭnictva prytułkaŭ dla biednych i kaladny abied dla dvuch tysiač biedniakoŭ.
Staršynia Prezidyuma Viarchoŭnaha Savieta SSSR Michaił Harbačoŭ, jaki staŭ łaŭreatam premii miru za 1990, pieraličyŭ hrošy ŭ dziaržbiudžet, u vyniku ich patracili na budaŭnictva balnic.
A voś Albiert Ejnštejn, łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa fizicy ŭ 1921 hodzie, pieravioŭ atrymanyja hrošy eks-žoncy Milevie Maryč. Heta było adnym z umoŭ šlubnaj damovy, pa jakoj ŭ vypadku prysudžeńnia Nobieleŭskaj premii vučony pavinien addać hrošy žoncy, jakaja dapamahała jamu ŭ daśledavańniach.
Nobieleŭskija łaŭreaty raschodujuć taksama premijalnyja na asabistyja patreby. Da prykładu, piśmieńnik Michaił Šołachaŭ, łaŭreat Nobieleŭskaj premii 1965 hoda, vydatkavaŭ srodki na padarožža, u tym liku pa Jeŭropie i Japonii. Zrešty, častku sumy Michaił Šołachaŭ pieravioŭ na budaŭnictva biblijateki i kłuba ŭ Rastoŭskaj vobłaści.
Piśmieńnik Habryel Harsija Markies ukłaŭ svaje hrošy za premiju 1982 hoda ŭ vydańnie časopisa Revista Cambio, jaki vychodziŭ u Kałumbii i Mieksicy.
Kamientary