Prezident Ukrainy Piatro Parašenka daŭ intervju viadučamu prahramy Bi-bi-si Newsnight Marku Urbanu. Intervju było zapisana 7 kastryčnika.
Reuters
Bi-bi-si: Jak vy dumajecie, spadar Parašenka, čaho choča dasiahnuć u Siryi prezident Pucin, ci nie vykarystoŭvaje jon vajennyja dziejańni tam u jakaści manieŭru, adciahvajučaha mižnarodnuju ŭvahu ad taho, što adbyvajecca va Ukrainie?
Piatro Parašenka: Pasłuchajcie, ja dumaju, absalutna jasna, što jon choča hłabalnaj niestabilnaści. I roŭna 18 miesiacaŭ tamu, kali rasijskija sałdaty źjavilisia ŭ Krymie, sprabujučy destabilizavać abstanoŭku i ździejśnić anieksiju ŭ styli anšlusu 1938. I roŭna 15 miesiacaŭ tamu, kali rasijskija sałdaty źjavilisia ŭ Danbasie, i my pradstavili dokazy prysutnaści rasijskich sałdat i rasijskich rehularnych vojskaŭ pobač z terarystami, jakich Rasija padtrymlivała i zabiaśpiečvała tankami, rakietami, rakietnymi sistemami załpavaha ahniu i hetak dalej. I ciapier, kali jany źjavilisia ŭ Siryi, — meta adna i taja ž.
Hublajučy ekanamičnuju kankurentazdolnaść, hublajučy ŭnutranuju padtrymku i stabilnaść, Rasija choča raschistać hłabalny paradak biaśpieki.
Paśla rasijskaj ahresii ŭ Krymie i Danbasie całkam razburanaja paślavajennaja sistema suśvietnaj biaśpieki, zasnavanaja na Statucie AAN i efiektyŭnaj rabocie Savieta Biaśpieki AAN.
Ciapier my majem zapuski kryłatych rakiet z Kaśpijskaha mora, ataki źniščalnikaŭ ŭ niebie nad Siryjaj i poŭnuju destabilizacyju ŭsioj situacyi, u hetym niama sumnievu.
Ale, dumaju, Rasija atrymaje zusim inšy vynik. Hetak ža, jak my prademanstravali dziejsnaść našaj kaardynacyi ź Jeŭropaj, Złučanymi Štatami i ŭsimi transatłantyčnymi partniorami i spynili rasijskuju ahresiju, i efiektyŭnym miechanizmam sankcyj «paprasili» Rasiju zapłacić za absalutna biezadkaznyja, ahresiŭnyja pavodziny ŭ adnosinach da Ukrainy.
Bi-bi-si: Jość mierkavańnie, što Uładzimir Pucin choča prymireńnia situacyi na ŭschodzie Ukrainy. Ci vierycie vy ŭ heta, i kali tak, to ci daje heta šaniec pačać praces prymireńnia?
Piatro Parašenka: U nas niama nijakich sumnievaŭ, my za apošnija paŭtara hoda prykłali hihanckija namahańni da hetaha.
Z samaha pačatku, u červieni 2014-ha, adrazu paśla prezidenckich vybaraŭ, jašče pierad svajoj inaŭhuracyjaj ja pradstaviŭ svoj mirny płan, jaki zatym atrymaŭ nazvu Minskich pahadnieńniaŭ.
My zrabili heta ŭ narmandskim farmacie ŭ vielmi simvaličny dzień — D-day [dzień vysadki sajuźnikaŭ u Francyi ŭ 1944], na sustrečy z kancleram Mierkiel i prezidentam Alandam, jakija pradstaŭlali nie tolki Hiermaniju i Francyju, ale ŭvieś Jeŭrapiejski sajuz. I ja zajaviŭ, što ŭ adnabakovym paradku ŭkrainskija vojski spyniać ahoń na 10 dzion, i prasiŭ Rasiju spynić ahresiju i padtrymać pieramirje.
Zatym my rabili toje ž samaje 5 vieraśnia, zatym 19 vieraśnia minułaha hoda, zatym było 10 lutaha [2015]. Kožny raz my prasili Pucina spynić ahoń, i ŭ adkaz atrymlivali biezadkaznyja pavodziny.
I ciapier, kali byli sustrečy 24 žniŭnia ŭ Bierlinie, 27-ha — u Brusieli, zatym padčas Hienieralnaj Asamblei AAN — u vielmi efiektyŭnaj kaardynacyi dziejańniaŭ z prezidentam ZŠA Abamam i lidarami Jeŭrapiejskaha sajuza, — heta dakazvaje, što sustreča ŭ Paryžy 2 kastryčnika była vielmi dobra padrychtavanaja.
U nas doŭhi śpis dokazaŭ taho, jak adkazna Ukraina vykonvaje ŭsie samyja drobnyja punkty Minskich pahadnieńniaŭ.
Naadvarot, Rasija praciahvaje nastupalnyja dziejańni, nie vykonvaje pieramirje, nie vyzvalaje ŭkrainskich zakładnikaŭ, jakija niezakonna ŭtrymlivajucca na akupavanaj terytoryi i ŭ samoj Rasii; nie advodzić ciažkija ŭzbrajeńnia i navat atakuje, asabliva naziralnyja misii ABSIE, kali inśpiektary traplali pad abstreł. Viadziecca navat elektronnaja baraćba suprać bieśpiłotnikaŭ ABSIE.
U nas byli doŭhija piacihadzinnyja pieramovy, i my kazali, što sproba pravieści falšyvyja, niezakonnyja vybary na akupavanaj terytoryi bahataja niebiaśpiekaj razbureńnia ŭsiaho mirnaha pracesu i Minskich pahadnieńniaŭ.
I znoŭ dobra skaardynavany padychod prynios vynik: mienš čym 24 hadziny tamu rasijskija paŭstancy abviaścili, što admianiajuć usie niezakonnyja vybary i pačynajuć vykonvać naša pahadnieńnie.
Heta pieršyja pazityŭnyja naviny za apošni čas.
I druhoje — užo ceły tydzień vykonvajecca poŭnaje pieramirje. I ja pačaŭ spadziavacca, što jano pačnie pierarastać u kvoły, ale mir.
Vy pieršymi daviedajeciesia pra toje, što siońnia byŭ abstralany buldozier, adpraŭleny dla ramontu sistemy vodazabieśpiačeńnia. Dvie procitankavyja pryłady abstralali traktar.
Čaćviora ŭkrainskich pracoŭnych byli ciažka paranienyja, i heta pakazvaje, što hety praces vielmi kvoły, i miru ŭ nas, na žal, niama.
Bi-bi-si: Jon kvoły, ale vy kažacie, što bačycie niekatoryja prykmiety prahresu ŭ tym, što vybary ŭ hetych dvuch rehijonach byli admienienyja. Ale ci zmožacie vy, sa svajho boku, pryniać rašeńnie ab vybarach? Bo, na dumku niekatorych, ukrainski parłamient nie śpiašajecca prymać zakanadaŭstva, jakoje dazvoliła b pravieści vybary pa ŭsioj krainie.
Piatro Parašenka: Heta vielmi dobraje pytańnie, Mark. Ukraina za apošnija 18 miesiacaŭ prademanstravała ŭsiamu śvietu, što ŭ nas samyja svabodnyja i samyja spraviadlivyja prezidenckija vybary
25 maja hetaha hoda my praviali całkam svabodnyja i spraviadlivyja parłamienckija vybary, i ciapier my hatovyja dakazać heta znoŭ i śpiecyjalna zaprasili naziralnikaŭ ad Savieta Jeŭropy, ad Jeŭrapiejskaha parłamienta, ad nacyjanalnych parłamientaŭ — z usiaho śvietu.
U demakratyčnaj krainie prosta nie isnuje inšych instrumientaŭ vybaru narodnych pradstaŭnikoŭ, i heta klučavy momant dla palityčnaha rehulatara — my hatovy pravieści svabodnyja i spraviadlivyja vybary tam, na akupiravanaj terytoryi Danbasa.
Adzinaje, što nam treba — prosta kab zamiežnyja vojski byli prybranyja z hetaj terytoryi. Vybary pavinny prajści pa ŭkrainskich zakonach, adpaviadać standartam ABSIE i pavinny być paćvierdžanyja mižnarodnymi naziralnikami.
Naš parłamient hatovy ŭličyć śpiecyfiku hetych vybaraŭ. U nas 1,5 młn ŭnutrana pieramieščanych asob, jakim daviałosia pakinuć terytoryju z-za rasiejskaj ahresii, i ŭ demakratyčnym hramadstvie my pavinny dać im mahčymaść prahałasavać, my pavinny pavažać zakon.
Hałoŭnaje — hetyja vybary pavinny być svabodnymi, spraviadlivymi i pryznanymi.
Nam treba raspačać niekalki važnych krokaŭ, ale pieršy krok — prybrać zamiežnyja vojski z akupiravanaj terytoryi, heta klučavoje pytańnie, hałoŭny elemient svabodnych vybaraŭ. My adkrytyja da supracoŭnictva pad nahladam ABSIE.
Bi-bi-si: Kali mienavita vy majecie namier prymianić zakony ab vajenizavanych farmiravańniach? Bo «Pravy siektar», bataljon «Azoŭ», niekatoryja z hetych vajenizavanych farmiravańniaŭ praciahvajuć funkcyjanavać, i heta stvaraje prablemy.
Piatro Parašenka: Pierš za ŭsio, my prademanstravali, što ŭkrainskaja dziaržava i ŭkrainskaja ŭłada kantralujuć situacyju ŭ krainie.
Šmat razoŭ rasijskaja prapahanda vinavaciła ŭkrainski bok u tym, što ŭkrainskija vajenizavanyja hrupoŭki parušajuć režym pieramirja. My śpiecyjalna zaprasili pradstaŭnikoŭ ABSIE, i ich mandat raspaŭsiudžvajecca na ŭsiu Ukrainu.
I niama nivodnaha sihnału ABSIE ab tym, što ŭkrainski bok parušaje, tamu što niama ni adnoj vajenizavanaj hrupoŭki na linii sudakranańnia. Tam tolki rehularnyja vojski, vielmi dobra dyscyplinavanyja, što zachoŭvajuć pieramirje i ŭsie ŭmovy pahadnieńnia, dasiahnutyja ŭ Minsku.
I kali b takaja hrupa źjaviłasia dzieści, naša palicyja chutka b razzbroiła ich i ŭziała situacyju pad kantrol.
Ale heta absalutna niapravilnaja infarmacyja. Usie zamiežnyja žurnalisty, jakija pracujuć pa ŭsioj Ukrainie, bačać całkam mirnuju abstanoŭku va ŭsich haradach: Kijeŭ, Lvoŭ na zachadzie, Charkaŭ, Dnieprapiatroŭsk i Zaparožža na ŭschodzie — nidzie niama hetaj prablemy.
Bi-bi-si: Tolki siońnia my čuli repartaž pra źbićci, jakija ździajśniaje «Pravy siektar». Mienavita tamu ja i zadaŭ vam svajo pytańnie. Bo jość śviedčańni, što jany pa-raniejšamu funkcyjanujuć.
Piatro Parašenka: Kali vy kažacie ab situacyi na pamiežnaj linii, my nieadkładna reahujem heta, i palicyja reahuje.
«Pravy siektar» — nie vajenizavanaja hrupoŭka, heta palityčnaja arhanizacyja, vielmi radykalnaja. I my prykładajem usie namahańni, kab padtrymlivać zakon i paradak va ŭsioj Ukrainie, uklučajučy liniju padziełu z Krymam.
Ale tam staić nie «Pravy siektar». Heta pradstaŭniki krymskich tataraŭ — nasielnictva Kryma, jakoje žyvie tam stahodździami. Va ŭmovach akupacyi palityka Rasii — faktyčny hienacyd: aryštoŭvajuć ich pradstaŭnikoŭ, nie dazvalajuć vieści palityčnuju dziejnaść, zabivajuć ich aktyvistaŭ.
Heta forma reakcyi krymskich tataraŭ. Ja absalutna ŭpeŭnieny, što akcyja budzie prachodzić u ramkach pravaparadku, a kali niešta adbudziecca, budzie nieadkładnaje rasśledavańnie, i tyja, chto parušaje zakon i paradak, paniasuć adkaznaść.
«Pravy siektar» zrabiŭ jasnuju zajavu, što heta nie ich akcyja, i jany nastojvajuć, što heta była pravakacyja. I heta śpiecyfika hibrydnaj vajny. Ale kali vy dumajecie, što papiaredniaha adkazu dastatkova, to vyrašać vam.
Bi-bi-si: Ja chacieŭ by zapytacca ŭ vas ab situacyi ŭ Krymie. Viadoma, zachodnija lidary i pradstaŭniki NATA vystupali sa šmatlikimi zajavami ab tym, što jany nie pryznajuć anieksiju Kryma Rasijaj. Vy nie baiciesia, što pa miery taho jak prachodziać miesiac za miesiacam, pra ŭsio heta, i pra vas, prosta zabuducca?
Piatro Parašenka: Karcina absalutna jasnaja — i z punktu hledžańnia nacyjanalnaha ŭkrainskaha zakanadaŭstva, i z punktu hledžańnia mižnarodnaha prava, i hłabalnaj biaśpieki.
Rasijskija vojski anieksavali terytoryju suvierennaj niezaležnaj Ukrainy, parušajučy dvuchbakovaje pahadnieńnie, Budapiešcki miemarandum, Statut AAN i mnohija inšyja mižnarodnyja dakumienty.
My nastojvajem, što rasijskija vojski pavinny syści z Kryma, i hetaja terytoryja pavinna być viernuta Ukrainie. U nas na heta bolš čym dastatkova arhumientaŭ — jurydyčnych, humanitarnych, sacyjalnych i inšych. I my nikoli nie prymiem toje, što zdaryłasia.
I my rady, što bolš za sto siabroŭ AAN hałasavali na Hienieralnaj Asamblei AAN, patrabujučy nieadkładnaha vyvadu rasiejskich vojskaŭ.
Na žal, heta moža stać vielmi niebiaśpiečnym precedentam. Kali mižnarodnaja supolnaść prymie takija pavodziny Rasii tut, u Krymie, to ŭ nastupny raz rasijskija vojski mohuć źjavicca dzie zaŭhodna — u Jeŭropie, na Blizkim Uschodzie. Dzie zaŭhodna.
I ja dumaju, što kaardynacyja, salidarnaść i hłabalnaje adzinstva, prademanstravanyja ahulnym padychodam da anieksii Kryma, pavinny być vielmi mocnymi.
Bi-bi-si: Vy napeŭna bačycie prykmiety taho, što niekatoryja krainy, asabliva ŭ Jeŭropie, chočuć adnavić raniejšyja adnosiny z Rasijaj. Vy nie turbujeciesia, što ad vas mohuć adviarnucca? Nie moža być tak, što, zadziejničaŭšy rasijskija vojski ŭ Siryi, Uładzimir Pucin damahajecca mienavita hetaha: zamarozić ukrainski kanflikt i prymusić zachodnija krainy źmianić svaju pazicyju pa Ukrainie?
Piatro Parašenka: Kali vy pytajeciesia mianie, u čym Ukraina i śviet majuć patrebu bolš za ŭsio, ja skažu — nam patrebnyja adzinstva i salidarnaść.
Salidarnaść z Ukrainaj i adzinstva pamiž usimi siabrami Jeŭrapiejskaha sajuza, transatłantyčnaje adzinstva i hłabalnaje adzinstva.
I heta hłabalnaje adzinstva było jarka prademanstravana ŭ AAN, i da hetaha šmat razoŭ. Adzinstva Jeŭrasajuza było prademanstravana padčas Rady ES, kali prymałasia rašeńnie pra sankcyi.
I sankcyi sapraŭdy dziejničajuć, i heta adzin ź niešmatlikich efiektyŭnych instrumientaŭ, jaki matyvuje Rasiju sadzicca za stoł pieramovaŭ. Tut pytańnie nie tolki va Ukrainie, tamu što my tut zmahajemsia nie tolki za suvierenitet Ukrainy. My zmahajemsia za demakratyju i svabodu, za našyja kaštoŭnaści, jakija abjadnoŭvajuć nas u jeŭrapiejskuju nacyju, u hłabalnuju cyvilizacyju.
Heta vielmi prosta: dapamoha Ukrainie ŭ hetaj situacyi — heta ŭniosak u biaśpieku i abaronu Jeŭrapiejskaha Sajuza, jak minimum. Tamu što Rasija zaraz znoŭ choča stvaryć pojas niestabilnaści ad Siryi da Ukrainy. Kali Rasija pieramahaje dzieści — heta nabližaje kanflikt da miežaŭ ES, i stabilnaść i biaśpieka ŭ ES i ŭ śviecie buduć źnižacca.
Voś sens taho, što adbyvajecca dla luboj krainy.
Ale ja nie baču kiraŭnikoŭ dziaržaŭ, jakija pakazvali b, što hatovyja vieści spravy z Rasijaj «jak zvyčajna», heta niapraŭda.
Rasieja płacić značna bolš vysokuju ekanamičnuju canu, čym Jeŭrapiejski sajuz.
Ukraina prachodzić praź vielmi surjoznyja vyprabavańni — ale my nie patrabujem, kab vojski ES, ZŠA ci jašče kahości pryjšli na našu terytoryju. My abaraniajem svaju krainu sami.
Ale kali vy kažacie pra «biznes jak zvyčajna», heta nie pytańnie hrošaj, heta pytańnie kaštoŭnaściaŭ.
Ja dumaju, što Jeŭrapiejski sajuz abjadnoŭvajuć ahulnyja kaštoŭnaści, a nie hrošy. Heta vielmi važna.
Tamu my i padpisali pahadnieńnie ab asacyjacyi ź Jeŭrasajuzam, tamu my, ja jak lidar ukrainskaha naroda sprabuju refarmavać svaju krainu, kab prynieści siudy jeŭrapiejskija kaštoŭnaści, kab adpaviadać kryteram dla mahčymaha budučaha ŭstupleńnia ŭ ES.
Heta žyćciova važna dla nas.
Kamientary