Žonka «Džona Silviera»: Eduard rabiŭ važnuju i patrebnuju spravu
Ad studzienia ŭ źniavoleńni znachodzicca aŭtar patryjatyčnaha sajta 1863x.com Eduard Palčys, bolš viadomy siarod internet-karystalnikaŭ jak «Džon Silvier». Eduarda zatrymali ŭ Rasii, ale ad červienia jaho pieraviali ŭ Biełaruś, dzie jaho čakaje sudovy praces.

Viktoryja Palčys, žonka Eduarda Palčysa, upieršyniu pahutaryła z žurnalistami pra spravu muža.
Viktoryja Palčys: Ja razumieju, što žurnalistam cikavyja kankretnyja fakty jaho kryminalnaj spravy — što adbyvałasia z Eduardam paśla 5 maja 2015 hoda, kali jon byŭ aryštavany. Ale ja znachodžusia pad padpiskaj ab nierazhałošvańni, tamu šmat čaho nie mahu havaryć, kab nie trapić pad kryminalnuju adkaznaść. Pa-druhoje, ja nie vałodaju ŭsioj paŭnatoj karciny, bo nichto mnie materyjały kryminalnaj spravy nie pakazvaŭ. Ja vielmi abmiežavanaja ŭ infarmacyi, tamu mahu kazać tolki svaje mierkavańni.
«NN»: Raskažycie trošku pra siabie i Eduarda.
VP: My z Eduardam z adnaho horada — ź Lidy. My tam vyraśli, ale nie byli znajomyja ŭ Lidzie, chacia šmat dzie pierasiakalisia. My paznajomilisia ŭžo ŭ Minsku, kali abodva vučylisia va ŭniviersitecie. My pačali sustrakacca, jon staŭ dla mianie blizkim čałaviekam, ja – dla jaho.
Eduard pastupiŭ na histaryčny fakultet BDU jak alimpijadnik, jon nie zdavaŭ ispytaŭ. Na piatym kursie, kali jamu zastavałasia tolki zdać dziaržispyty, jon vyrašyŭ hetaha nie rabić, kab nie prachodzić praz prymusovaje raźmierkavańnie, bo trapić na dobruju pracu historyku — šaniec vielmi maleńki.
Eduard – vielmi dobry historyk. Jon lubić historyju, razumieje jaje. Jon razumieje, jak adbyvajucca histaryčnyja pracesy. Jamu była cikavaja sučasnaja historyja, jon šmat čytaŭ navin, zaŭsiody byŭ u kursie navin u Biełarusi i za miažoj. Cikavaść da ŭsiaho, što adbyvajecca navokał, jaho nieadjemnaja častka.
«NN»: Čym zajmaŭsia Eduard paśla taho, jak kinuŭ univiersitet?
VP: Adzin čas jon u jakaści repietytara pa historyi rychtavaŭ školnikaŭ da pastupleńnia. Potym pracavaŭ śpiecyjalistam pa SMM u adnoj kampanii.
«NN»: A dzie vučylisia i pracavali vy?
VP: Padčas navučańnia ŭ škole ja ŭdzielničała ŭ respublikanskich alimpijadach pa ispanskaj movie, maju takija-siakija linhvistyčnyja zdolnaści. Potym pastupiła na fiłałahičny fakultet BDU, na kitajskuju fiłałohiju. Ličyła, što kitajskaja fiłałohija – heta pierśpiektyŭny kirunak.

«NN»: Nakolki ramantyčny Eduard byŭ u adnosinach?
VP: Edzik vielmi ŭvažlivy, vielmi kłapatlivy. Jaki padarunak zrabić, kudy zaprasić na spatkańnie — jon zaŭsiody adhadvaŭ tak, kab heta sapraŭdy ŭraziła. Zrazumieła, daryŭ mnie kvietki, ale jon bolšy majstar niestandartnych padarunkaŭ, takich, jakija navat nie čakaješ. Jon nikoli ničoha nie robić «dla hałački».
«NN»: Vy ciapier žyviecie ŭ Biełarusi?
VŠ: Tak. U pačatku kastryčnika 2015 hoda my źjechali va Ukrainu i ŭ kancy studzienia — ja viarnułasia.
«NN»: Vy ad pačatku viedali, što «Džon Silvier» – heta Eduard Palčys, što jon viadzie sajt 1863x.com?
VP: Tak, adrazu. Ja adzinaja viedała, chto taki «Džon Silvier». Sajt 1863x.com źjaviŭsia ŭ 2014 hodzie, ale patrebu zapuścić padobny prajekt Eduard adčuvaŭ daŭno. Darečy pieršapačatkova prajekt pavinien byŭ mieć inšuju nazvu. Jakuju – nie skažu, bo nazva 1863x.com našmat bolš udałaja.
Ja nie adhavorvała jaho vieści sajt i nie pamianiała svajho staŭleńnia i siońnia. Kali b navat my viarnulisia ŭ 2014 hod, kali jon pačynaŭ stvarać svoj prajekt, i ja viedała, što ŭsio tak skončycca, to ŭsio roŭna nie adhavorvała by jaho hetaha rabić. Ja padtrymlivaju pohlady muža i pierakananaja, što jon rabiŭ vielmi važnuju i patrebnuju spravu.
Jość taki vyraz: «Rabi što pavinien, i niachaj budzie što budzie». Mnie zdajecca, što sajt jakraz pačynaŭsia z takoha pasyłu.
«NN»: A čamu jon vioŭ sajt ananimna?
VP: Dumaju, kab nie pryciahvać uvahi da svajoj asoby. Eduard zaŭsiody ahladvaŭsia na toje, što ŭ jaho jość siamja, rodnyja, ja. Usio ž bolšuju častku jon pryśviačaŭ spačatku vučobie, paśla – zarablańniu hrošaj. Da apošniaha času jon nie chacieŭ raskryvacca, kab ŚMI stała viadomaje jaho imia. Heta navat nie z pytańniaŭ biaśpieki, bo jon ža nie źbiraŭsia vieści niejkuju złačynnuju dziejnaść.
«NN»: Kali ŭ Eduarda źjavilisia pieršyja prablemy?
VP: Źjavilisia jany vielmi raptoŭna 5 maja 2015 hoda. Jon tady pajšoŭ na niejkaje sumoŭje pa rabocie, ja jaho pravodziła, paśla hetaha my pabačylisia tolki praź miesiac. Tady suprać jaho i była zaviedzienaja kryminalnaja sprava.
«NN»: Čamu jon spačatku ahučyŭ viersiju, što jon chavaŭsia ad śpiecsłužbaŭ, a nie znachodziŭsia ŭ turmie i balnicy?
VP: Jak mnie zdajecca, jon spačatku dumaŭ, što heta niejkaja pamyłka. Nijakaha ekstremizmu, raspalvańnia mižnacyjanalnaj varažniečy ź jaho boku nie było. Doma ŭ nas nie znajšli nijakaj zbroi, ničoha supraćzakonnaha. Jon spadziavaŭsia, što hetaja pamyłka vyrašycca, Śledčy kamitet va ŭsim raźbiarecca i sprava budzie zakrytaja. Kali ž była zaviedzienaja druhaja kryminalnaja sprava za raspaŭsiud parnahrafii, to stała vidavočna, što Eduarda prosta chočuć pasadzić.
«NN»: Što heta za sprava z parnahrafijaj?
VP: Eduardu skinuli karcinki z abraźlivym kantekstam u dačynieńni da biełarusaŭ, nacyjanalnaj simvoliki. Jon aburyŭsia. Jak patryjot, jon nie moh heta prahłynuć, prapuścić. Napisaŭ sarkastyčny artykuł, u jakim vykryvaŭ tuju abraźlivuju «tvorčaść», a ŭ jakaści prykładu niedabračynnaha staŭleńnia da biełarusaŭ skarystaŭ hetyja karcinki.
«NN»: A jak na jaho vyjšli śpiecsłužby?
VP: Jon sam dakładna nie viedaŭ, adnak ličyŭ, što dastavaŭ i ŭstaŭlaŭ sim-karty ŭ telefony ŭ niepatrebnych miescach.
«NN»: Kali vy vyrašyli źjechać z krainy?
VP: 12 vieraśnia 2015 hoda my pabralisia šlubam. My vyrašyli na niejki čas źjechać va Ukrainu, kab pabyć razam. Potym Eduard pryniaŭ rašeńnie viarnucca ŭ Biełaruś. Viarnucca tym ža šlacham, jakim pryjechaŭ va Ukrainu, to bok praz Rasiju. U Rasii jaho i zatrymali.
«NN»: Była viersija, što jon jechaŭ u Rasiju pa niejkuju infarmacyju.
VP: Ja pra heta ničoha nie viedaju. Jon paśpieŭ napisać mnie sms, što dakumienty praviarajuć u Bransku. Zdajecca, heta była liniejnaja palicyja. Potym my jaho znajšli ŭ SIZA. Eduard viedaŭ, što jaho zatrymajuć u Biełarusi, jon jechaŭ praz Rasiju, bo chacieŭ jašče paśpieć ubačyć baćkoŭ, a paśla hetaha pajści zdacca śledstvu. Jon nie raźličvaŭ na toje, što jaho zatrymajuć u Rasii.
«NN»: Pieražyvali, što jaho mohuć pakinuć u Rasii?
VP: Kaniečnie. Tamtejšaja advakatka adrazu skazała, što ekstradycyja ŭ Biełaruś zojmie da paŭhoda, jana jašče tady navat spravu nie bačyła.
«NN»: Čamu nie chacieli dalej zastavacca va Ukrainie?
VP: Kali my pažyli trochu va Ukrainie, to zrazumieli, što ŭ Biełaruś treba viartacca. Choć kraina i susiedniaja, choć i siabroŭskaja, ale žyć za miažoj heta nie toje. Treba było vyrašać prablemy, jakija ŭ nas byli doma.
«NN»: Vy kazali, što možacie vykazać svaju viersiju, čamu ŭsio heta adbyvajecca.
VP: Čałaviek byŭ zanadta niepadkantrolny. Jon hulaŭ nie pa praviłach śpiecsłužb, nikomu nie padparadkoŭvaŭsia, tamu jaho vyrašyli tak žorstka prychłopnuć. Jon krytykavaŭ usich, u tym liku i biełaruskich čynoŭnikaŭ, i apazicyju, ale asabliva rasijskuju prapahandu.
«NN»: Vy nie bačylisia z Eduardam paśla zatrymańnia?
VP: Nie, i mianie heta vielmi zasmučaje. Pabačycca da suda, dumaju, praktyčna niemahčyma.
«NN»: Što jon piša ŭ listach?
VP: Ciažka skazać, nakolki dobra našy listy dachodziać da Edzika. 1 červienia jon užo byŭ na Vaładarcy, my pra heta daviedalisia 6 červienia. Zrazumieła, adrazu napisali. 10 červienia jaho pieraviali ŭ Žodzina, tamu listy, što pisali na Vaładarku, usio jašče nie dajšli.
Adzin list ad Eduarda pryjšoŭ baćkam, adzin mnie, adzin bratu. Jon piša pra rečy asabistyja. U nas była stabilnaja pierapiska, kali Eduard siadzieŭ u Bransku. Nas najpierš chvalavała, ci syty jon, ci nie prymianiajucca da jaho śpiecsrodki. U Bransku ŭ turmie jon hladzieŭ rasijskija telekanały. Kaža, što pra Biełaruś tam raskazvajuć ci niejtralna, ci ŭ płanie, što «Baćka – chitry». Na ŭmovy jon nie skardzicca, nibyta ź im usio bolš-mienš narmalna. Nakolki narmalna moža być z čałaviekam, jaki siadzić u turmie.
«NN»: Što ludzi mohuć rabić u padtrymku Eduarda?
VP: Zaŭsiody dobra pracuje, kali ludzi pišuć listy. Bo čałaviek izalavany i jamu moža zdavacca, što jon usimi zabyty. Jamu važna viedać, što jaho pomniać. Prahnoz pa spravie nichto dać nie moža. My z boku siamji chočam adnaho, kab jon jak maha chutčej pajšoŭ damoŭ.
***
Eduardu Palčysu možna pisać na adras:
222160, Minskaja vobłaść, h. Žodzina, vuł. Savieckaja, 22A, turma №8. Palčysu Eduardu Alaksandraviču.
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary