Sioleta ŭ Minsku za ŭvachod na bolšaść mierapryjemstvaŭ «Nočy muziejaŭ-2017» znoŭ pryjdziecca zapłacić. Uvachod va ŭstanovy budzie biaspłatnym tolki 18 maja, u Mižnarodny dzień muziejaŭ.

Pra heta, jak pieradajuć «Minsk-Naviny», paviedamiła na pres-kanfierencyi hałoŭny śpiecyjalist upraŭleńnia ŭstanoŭ kultury i narodnaj tvorčaści Ministerstva kultury Anžalika Jankoŭskaja.
«Sioleta suśvietnaja supolnaść užo ŭ 40-y raz pravodzić akcyju «Noč muziejaŭ». U Biełarusi da jaje dałučyłasia 92 muziei, u tym liku 8 respublikanskich, — skazała Jankoŭskaja. — Mierapryjemstvy, prymierkavanyja da hetaj padziei, projduć z 13 pa 21 maja».
Tema «Nočy» ŭ Nacyjanalnym mastackim muziei — «Hulnia ŭ kłasiki, abo Admova ad strohaj hieamietryi» pa matyvach nazvy ramana Chulia Kartasara. Jon realizavaŭ u tvory niezvyčajnuju ideju: čytač moža sam vybirać paśladoŭnaść raździełaŭ albo pa adnym z łancužkoŭ, prapanavanych aŭtaram, albo pa svaim mierkavańni. Pa zadumie kurataraŭ, hości zmohuć sami vybrać schiemu naviedvańnia muzieja, padobna vybaru svajho šlachu pry čytańni «Hulni ŭ kłasiki». Mierapryjemstvy buduć doŭžycca z 19:00 da 00:00.
Cana: 5 rubloŭ.
Nacyjanalny histaryčny muziej prymierkavaŭ «Noč muziejaŭ» da zakryćcia vystavy «Handal Biełarusi na šalach historyi». Z 20 na 21 maja z 20:00 da 02:30 minčanie zmohuć uziać udzieł u kveście «Tajemnymi ściežkami kantrabandystaŭ», pahladzieć pradstaŭleńnie frankafonnaha teatra Moo Teatro i inšaje.
«Mierapryjemstvy projduć nie tolki ŭnutry muzieja, ale i va ŭnutranym dvoryku, — raspavioŭ dyrektar muzieja Aleh Ryžkoŭ. — Strohaha raskładu nie praduhledžana, dziejańnie budzie adbyvacca non-stop. U dvoryku raźmieściacca roznyja zony aktyŭnaści, naprykład, vielizarny kanstruktar «Leha» dla małych».
Cana: 1-3 rubli.
Biełaruski dziaržaŭny muziej historyi Vialikaj Ajčynnaj vajny śviatočnuju prahramu «Noč muziejaŭ — 2017. Horad zasynaje, pračynajecca muziej…» pradstavić 20 maja. Mierapryjemstvy projduć z 18:00 da 22:50.
Cana: naviedvalnikam ŭ vajennaj formie Čyrvonaj abo Savieckaj armii i cyvilnych strojach 1930-50-ch hh. — uvachod biaspłatny. Udzielnikam hrupy muzieja va «UKantakcie», jakija zrabili repost rekłamnaha zapisu ab mierapryjemstvie da 20 maja, źnižka — 50 %.
Rabotniki Dziaržaŭnaha muzieja historyi biełaruskaj litaratury padrychtavali prahramu «Noč. Lichtar. Trajeckaje. Muziej». Jana pačniecca 20 maja ŭ 18:00. U załach muzieja možna budzie pačuć pieśni Taćciany Hrynievič, adčuć siabie ŭdzielnikam balu XIX stahodździa razam sa studyjaj histaryčnaha tanca La Camargo i znoŭ viarnucca ŭ XXI stahodździe razam z hrupaj «Skryžali». Padrabiaznaja prahrama tut.
Cana: 3 rubli.
U Dziaržaŭnym litaraturnym muziei Janki Kupały «Noč» projdzie pad devizam «Budź JAK» 20 maja. Dla haściej praviaduć majstar-kłas pa histaryčnych tancach, paznajomiać ź biełaruskaj hieraldykaj, prymuć u tavarystva fiłamataŭ i fiłaretaŭ. Čym jašče buduć ździŭlać u hetaj ustanovie, hladzicie tut.
Cana: 1 rubiel.
Dziaržaŭny litaraturna-miemaryjalny muziej Jakuba Kołasa sioleta prapanuje nasyčanuju teatralizavanuju prahramu, u jakoj znojduć adlustravańnie mierapryjemstvy, pryśviečanyja 135-hodździu z dnia naradžeńnia vialikaha paeta i piśmieńnika. Mierapryjemstvy projduć 20 maja. Hości paznajomiacca z ładam žyćcia Mickievičaŭ, prasłuchajuć vystupleńni muzyčnych kalektyvaŭ, pahladziać archiŭnyja videamateryjały 1950-ch hadoŭ.
Uvachod biaspłatny.
Muziej maroźvia 20 maja praviadzie svaju pieršuju «Noč muziejaŭ». U hety viečar usich naviedvalnikaŭ čakaje batł ciotačak na vafielnicach, volny ŭvachod i ekskursija pa muzieju, a taksama biaspłatnaje maroziva «Bieły Polus» kožnamu hościu. Uvachod volny. I, darečy, dla pieršych dvuchsot haściej vaflevaja trubačka i maroziva «Bieły Polus» u padarunak.
***
Nahadajem, «Noč muziejaŭ» — suśvietnaja akcyja, prymierkavanaja da Dnia muziejaŭ, jaki adznačajecca 18 maja. Sutnaść u tym, kab pryciahnuć tudy moładź. Praktyčna va ŭsim śviecie padčas tradycyjnaj «Nočy muziejaŭ» naviedvalnikaŭ zaprašajuć naviedać vystavy biaspłatna.
Ciapier čytajuć
Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: irtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Kamientary