Historyja44

Dyk chto ž pieršy ŭnios u Avalnuju zału bieł-čyrvona-bieły ściah 25 žniŭnia 1991-ha

Histaryčnuju spraviadlivaść adnaviŭ u dopisie na staroncy ŭ fejsbuku Siarhiej Navumčyk, deputat Viarchoŭnaha Savieta, jaki byŭ nie prosta śviedkam, ale i ŭdzielnikam padziej. 

«Naša Niva» zrabiła cikavy test pra biełaruski kosmas, ale paŭtaryła mif, što nibyta Kavalonak pieršym unios u Avalnuju zału bieł-čyrvona-bieły ściah 25 žniŭnia 1991. Nasamreč, pieršaj, u pieršyja chviliny pieršaha dnia siesii (nie 25, a 24 žniŭnia) ściah u zału ŭniesła Halina Siamdzianava. 

I tut ja chaču adrazu adznačyć adzin važny momant i praduchilić mahčymuju błytaninu, z ulikam taho, što narešcie pačali źjaŭlacca fota i videazdymki z tych dzion, raniej nieviadomyja. 

Nas było niekalki deputataŭ, chto ad 363-ha pakoja Doma ŭrada (pakoj Apazicyi BNF) nios ściah — Zianon Paźniak, Juraś Bieleńki, Barys Hiuntar, aŭtar hetych radkoŭ, zdajecca, taksama Valancin Hołubieŭ. Adnaznačna, Halina jaho nie niesła (prabačcie ŭžo za toje, što my nie ŭ poŭnaj stupieni razumieli pryncypy hiendarnaj roŭnaści i ličyli, što nieści niešta, ciažejšaje za damskuju sumačku, pavinny mužčyny). Nieśli jaho ŭdvuch ci navat utroch, bo jon byŭ prymacavany (heta pamiataju dakładna) da vialikaj rybałoŭnaj vudy. Pieradaŭ nam jaho niechta z płoščy (potym šukaŭ, ale tak i nie zdoleŭ daviedacca chto). 

Na ŭvachodzie ŭ Avalnuju zału achova (aficery KDB) pačali nastojliva pierakonvać nas, što sa ściaham u zału nielha. Ale rukami nie čapali. Ściah u Avalnuju zału my ŭsio ž ŭnieśli. I potym kala sceny addali jaho Halinie, i jana vyniesła jaho na scenu prezidyuma i ŭstalavała pa centry (na fota). 

Navat kali b znajšlisia kadry kina- i fotachroniki i vyśvietliłasia b, što pieršym pierastupiŭ miažu Avalnaj zały sa ściaham u rukach niechta z nas — heta nie maje značeńnia. Niesła da sceny i ŭstalavała ściah u Avalnaj zale Halina Siamdzianava, i mienavita tak, a nijak inakš, heta i pavinna zastacca i zastaniecca ŭ historyi. 

A Kavalonak unies ściah na druhi dzień, 25 žniŭnia. I heta taksama zastaniecca ŭ historyi — što kasmanaŭt unios ściah u parłamient u dzień, kali była abvieščana niezaležnaść. 

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»23

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list17

Milicyja papiaredziła pra machlarskuju schiemu «vypadkovaha pieravodu»

Tramp zaklikaŭ krainy, jakija paciarpieli ad zakryćcia Armuzskaha praliva, nakiravać tudy vajskovyja karabli4

U Pinsku padčas ramontu darohi pad asfaltam znajšli staradaŭni bruk3

Sartujem śmiećcie i admaŭlajemsia ad bienzinavych aŭto — ale vojny imkliva abiasceńvajuć hetyja namahańni i adkidvajuć čałaviectva nazad4

Pamior fiłosaf Jurhien Chabiermas2

«Rabi jak Baćka!» U Navapołacku zabaŭlalisia kołkaj droŭ na centralnaj płoščy FOTY12

«Minskzialonbud» raskrytykavali za sadžańnie drevaŭ u miorzłuju ziamlu. Tam adkazali

Pucin prapanavaŭ Trampu vyvieźci ŭzbahačany ŭran ź Irana ŭ Rasiju

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»23

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić