Viciebskaja turfirma «Kabzar» raspracavała novy ekskursijny tur – vandroŭku pa małoj radzimie dziejnaha prezidenta.
Viciebskaja turfirma «Kabzar» raspracavała novy ekskursijny tur – vandroŭku pa małoj radzimie dziejnaha prezidenta.
Aficyjna heta pajezdka z cykła «Šlachami znakamitych ziemlakoŭ», i ŭ časie adnadzionnaj pajezdki vandroŭnikam taksama prapanujuć naviedać Kucieinski manastyr, muziei Uładzimira Karatkieviča ŭ Oršy i Janki Kupały ŭ Laŭkach. Ale najbolšaja častka turystyčnych abjektaŭ samaje niepasrednaje dačynieńnie maje mienavita da bijahrafičnych viechaŭ Alaksandra Łukašenki.
Što pakazvajuć
Tak, u miastečku Kopyś padarožnikam pakažuć nie tolki ruiny zamčyšča Radziviłaŭ, ale i radzilny dom, dzie 30 žniŭnia 1954 hoda źjaviŭsia na śviet budučy kiraŭnik krainy. U maršrucie značycca i Škłoŭ – horad, dzie doŭhi čas žyŭ i pracavaŭ Alaksandr Ryhoravič. Nie tak daŭno hety jaho amal całkam pierabudavali i adrestaŭravali da čarhovych «Dažynak». Apošni punkt padarožža – Aleksandryja, dzie vučyŭsia pieršy biełaruski prezident, a ŭ škole stvorany miemaryjalny muziej.
Nieŭzabavie vioska stanie takim samym uzornym nasielenym punktam, jak i Škłoŭ, a moža, navat jašče lepšym. Prynamsi, tam źbirajucca pabudavać trenažornuju zału i 25-mietrovy kryty basiejn . Padobnach spartovych abjektaŭ nie maje, badaj, nivodnaja biełaruskaja vioska. Pavodle asabistaha rasparadžeńnia A.Łukašenki, Aleksandryja chutka pieratvorycca ŭ ahraharadok, chacia ad pačatku toje nie płanavałasia.
Kolki kaštuje
Padobnyja maršruty «pa miemaryjalnych miaścinach Łukašenki» ciapier raspracoŭvajuć nie tolki ŭ Viciebsku, ale i ŭ inšych haradach Biełarusi. Košty na ekskursii taksama roznyja: kali ŭ Viciebsku zhadanaja vandroŭka kaštuje 20 tysiač rubloŭ z čałavieka, to ŭ Mahilovie – usiaho 4 tysiačy, zatoje aršancy za indyvidualny tur naahuł vykładajuć dvaccać dołaraŭ.
Adnak ni ŭ viciebskim, ni ŭ aršanskim, ni ŭ mahiloŭskim maršrutach nie paznačany adna z turmaŭ Oršy, dzie Alaksandr Łukašenka pracavaŭ u administracyjna-haspadarčym padraździaleńni, abo vioska Ryžkavičy, dzie žyła siam`ia ciapierašniaha biełaruskaha kiraŭnika , kali jon byŭ dyrektaram saŭhasa «Haradziec» (siońnia haspadarka ledź-ledź vyžyvaje).
Čym častujuć
Zatoje ŭ Viciebsku i Mahilovie vam mohuć prapanavać «dziciačyja» i «darosłyja» varyjanty pajezdki, jakija adroźnivajucca pavodle punktu «abied»: dla dziaciej heta naviedańnie zvyčajnaj stałoŭki, a dla darosłych – na vybar ekskursijnaj hrupy – moža być i barbiekiu, i nacyjanalnaja kuchnia ŭ niejkaj restaracyi, i adpačynak u malaŭničych miaścinach Prydniaproŭja z ułasnaj vypiŭkaj dy zakuskaj.
Jak skazali supracoŭniki firmy «Kabzar», dziciačyja ekskursii ŭ časie letnich kanikuł nie karystajucca vialikim popytam. A voś darosłyja ekskursanty, zamaŭlajučy pajezdku, byvajuć zadavolenyja nie stolki ideałahičnym źmiestam vandroŭki, kolki jaje tannym koštam, i, viadoma ž , raznastajnaściu mieniu zapłanavanaha abiedu... Čaściej – na pryrodzie, z harełačkaj i małasolnymi škłoŭskimi ahurcami...
Alona Štral, Bulletinonline.org
Kamientary