Hramadstva

Daškievič paśla 15 sutak: U izalatary prymušali ŭstavać pad himn, chočuć, kab chtości tak palubiŭ Łukašenku

Palityk, hramadski dziejač Źmicier Daškievič vyjšaŭ na volu paśla 15 sutak aryštu, jakija jon adbyvaŭ u izalatary Minskaha rajona na vulicy Skaryny.

Źmitra zatrymali za vartu pamiaci la restarana «Pajedziem, pajadzim» u Kurapatach. Hety pieršy vypadak, kali Daškieviča aryštavali mienavita za heta, raniej ułady zapluščvali vočy na znachodžańnie aktyvistaŭ la kabaka. Svaimi ŭražańniami ad źniavoleńnia Źmicier padzialiŭsia z «Našaj Nivaj».

«Siadziełasia hetym razam u standartnych umovach. Paśla toj katoŭni, što była na Akreścina, ledź nie sanatoryj.

Adzinaje — himn urubali rankam a šostaj i pierad adbojem. Uklučajuć, a paśla nosiacca, chočuć, kab zeki ŭstavali. Vidać, chočuć, kab palubili Łukašenku. Adzin mnie kryčaŭ: «Ty ŭ jakoj krainie žyvieš! Ty chiba nie čuješ, što himn hraje?» Chacia ŭ cełym achoŭniki byli mienš biesnavatyja, čym na Akreścina.

Palityčnyja byli: z Novaj Baravoj ludzi, tam začystki adbyvalisia praź ściahi, ź inšych rajonaŭ. Spačatku siadzieŭ u čatyrochmiascovaj kamiery, potym — u vaśmimiascovaj. Stolki nas u kamiery i było.

Ździviła, kali pabačyŭ rasijskich hramadzian, jakija siadziać tam pa paŭtara hoda, pa vosiem miesiacaŭ, čakajučy departacyi. Rasijskaja ŭłada tak lubić svaich hramadzian, što ŭ «sajuznaj dziaržavie» nie moža ich vyvieści pa paŭtara hoda, zrabić im pašpart.

Trochu ździviła mianie zatrymańnie, ale ja razumieŭ, što rana ci pozna pačnuć brać. Na žal, heta było zrazumieła, kali vulica sucišycca, to pačniecca žorstkaja rasprava ź inšadumcami. Naŭrad ci hety čałaviek daruje, što paŭhoda jaho trymali na miažy sychodu, tamu rasprava budzie praciahvacca.

Čytaŭ knihi. U mianie z saboj byŭ Novy Zapaviet. Ja zrazumieŭ, što treba jaho zaŭždy z saboj nasić. Byŭ Hienrych Siankievič, braty Struhackija — ź cikavaha čytva.

Kali bieł-čyrvona-bieły ściah zabaroniać, to dla simvała heta budzie tolki na karyść. Kolki b jany ni zabaraniali, ale ściah pieražyŭ siemdziasiat hadoŭ savieckaha teroru i ŭvaskros, niahledziačy na toje, što jaho viedali tolki adzinki historykaŭ. To ciapier tym bolš, sotni tysiač ludziej dziela jaho achviarujuć saboj, uzdymajuć ściah. Sa mnoj u kamiery siadzieli chłopcy z Novaj Baravoj. Dyk raskazvali, što robiać, kab ściah znajści: šyjuć sami, z Kitaja zamaŭlajuć. Heta ŭžo nie spynić, hety narodny ruch nie zadušyš jurydyčnymi zachadami.

Budu razvažać, što rabić z kurapackaj vartaj. Ja stajaŭ tam 2,5 hoda i nichto nie ličyŭ heta pikietam, a ciapier paličyli złačynstvam. Treba dobra razvažyć nad usim».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy1

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy

Usie naviny →
Usie naviny

Pašynian paabiacaŭ uznačalić vyzvaleńnie Armianskaj carkvy ad «antychryścijanskaj, antynacyjanalnaj, antydziaržaŭnaj» hrupoŭki2

Kryk dušy dziaŭčyny, što skončyła miedinstytut i z žacham hladzić na bližejšyja piać hadoŭ103

Skarlet Jochansan stała samaj kasavaj aktrysaj u historyi1

Kolki kaštuje sabrać dzicia ŭ škołu sioleta1

Kolki možna zarabić na vysiakańni kustoŭ u Šviecyi? Małady biełarus padzialiŭsia dośviedam19

Pamior Mikoła Lucko

Ivan Kraŭcoŭ: Zajavy Cichanoŭskaj vyhladajuć kryvadušnymi56

Vyjšaŭ na volu były staršynia jaŭrejskaj abščyny ŭ Hrodnie

Tramp skazaŭ, što ZŠA daviadziecca znoŭ pastaŭlać zbroju Ukrainie. Pientahon adrazu ž abviaściŭ, što ŭžo pačynaje pastaŭki5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy1

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić