Vyjezd vyzvalenych palitviaźniaŭ z Ukrainy adbudziecca ŭ bližejšyja dni
Pytańnie vyjezdu z Ukrainy ŭ krainy ES vyzvalenych biełaruskich palitviaźniaŭ pakul nie vyrašanaje z-za adsutnaści dakumientaŭ i składanaściaŭ z łahistykaj. Adnak situacyja pačynaje prajaśniacca. Pra heta «Lusterku» paviedamiŭ dypłamatyčny daradca Śviatłany Cichanoŭskaj Dzianis Kučynski.

Pavodle słoŭ Kučynskaha, ciapier idzie aktyŭnaja praca pa ŭzhadnieńni detalaŭ vyjezdu. U praces uciahnutyja pradstaŭniki niekalkich krain.
— Pierš za ŭsio my kaardynujem dziejańni pamiž ukrainskim, amierykanskim, polskim i litoŭskim bakami pa arhanizacyi tranśfieru našych hierojaŭ z Ukrainy. Čakajecca, što jon adbudziecca ŭ bližejšyja dni. Užo siońnia pavinna źjavicca bolš jasnaści nakont detalaŭ i łahistyki, — paviedamiŭ daradca.
Jon taksama adznačyŭ, što dapamohu hatovyja akazać i inšyja jeŭrapiejskija dziaržavy.
— My na suviazi z Hiermanijaj, Čechijaj, inšymi jeŭrapiejskimi krainami, jakija papiarednie hatovyja akazać dapamohu. Siońnia ŭ Vilni ja praviadu bryfinh dla pasłoŭ NB8 (krainy Paŭnočnaj Jeŭropy i Bałtyi) i Ispanii, a taksama paprašu ab padtrymcy dla vyzvalenych palitviaźniaŭ, — dadaŭ Kučynski.
Jon padkreśliŭ, što praca viadziecca amal kruhłasutačna.
— Ja znachodžusia ŭ pastajannym kantakcie ź jeŭrapiejskimi i amierykanskimi kalehami. Niepasredna na miescy va Ukrainie vialikuju pracu pravodziać kiraŭnica misii demsił u Kijevie Śviatłana Šacilina i pradstaŭnik Abjadnanaha pierachodnaha kabinieta pa nacyjanalnaj abaronie Vadzim Kabančuk. Pradstaŭnica pa sacyjalnych pytańniach Volha Zazulinskaja sumiesna z pravaabaroncami kaardynuje łahistyku pa pryjomie ludziej u Litvie i Polščy, — raskazaŭ jon.
Kučynski padziakavaŭ partnioram ź ES za hatoŭnaść dapamahčy, asabliva adznačyŭšy Polšču i Litvu, a taksama Ukrainu, jakaja pryniała biełaruskich palitviaźniaŭ i zabiaśpiečyła im usie nieabchodnyja ŭmovy.
U niadzielu, 14 śniežnia, kiraŭnica misii biełaruskich demsił u Kijevie Śviatłana Šacilina paviedamiła, što idzie praces uzhadnieńnia śpisaŭ i pracedur vyjezdu z ukrainskim bokam. Jana taksama adznačała, što adsutnaść pašpartoŭ u mnohich vyzvalenych nie ŭpłyvaje na ich ciapierašni status va Ukrainie.
13 śniežnia na volu vyjšli 123 palitviaźni, u tym liku znakavyja fihury pratestu — Maryna Zołatava, Maryja Kaleśnikava, Viktar Babaryka, Aleś Bialacki, Maksim Znak. Bolšaść ź ich — 109 čałaviek — byli vyviezienyja va Ukrainu.
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary