Zdaroŭje

«Hipoteza aktyŭnych babulaŭ i dziadulaŭ». Navukoŭcy patłumačyli sakret doŭhažycharstva

Dohlad unukaŭ i praŭnukaŭ — voś što padaŭžaje žyćcio najbolš istotna.

Fota depositphotos.com.

Pra heta śviedčyć teoryja pad nazvaj «Hipoteza aktyŭnych dziadulaŭ», jakuju niadaŭna apublikavali ŭ vydańni Proceedings of the National Academy of Sciences. Zhodna z teoryjaj, u samym pačatku historyi čałaviectva palaŭničyja i źbiralniki, što žyli daŭžej za dzietarodny viek, mahli padtrymlivać svaich unukaŭ i dapamahać im. U kaho dziady dažyvali da takoha ŭzrostu, u tych i naščadki mieli bolš šancaŭ na vyžyvańnie, piša New York Times.

Z knihi vynikaje, što ludziam varta nie škadavać času na fizičnyja nahruzki.

Bolšaść ludziej viedajuć, što dla zdaroŭja karysna jak maha bolš ruchacca. Amal lubaja fizičnaja aktyŭnaść dobra ŭpłyvaje na serca, źnižaje ryzyku roznych chvarob i ich ciažkaść, dy i ŭvohule dazvalaje nam adčuvać siabie lepiej. Ale ž čamu praktykavańni tak na nas upłyvajuć?

Hipoteza aktyŭnych dziadulaŭ tłumačyć heta tak. U daŭnija časy samym maładym i ŭraźlivym z pradstaŭnikoŭ čałaviectva byli patrebnyja babuli i dziaduli. Tyja ž, u svaju čarhu, pavinny byli być dastatkova enierhičnymi i žvavymi, kab znachodzić ježu dla ŭnukaŭ. Fizičnaja aktyŭnaść raspačynała ŭ ich arhaniźmie kletačnyja pracesy, jakija spryjajuć lepšamu stanu zdaroŭja, i evalucyja addała pieravahu mienavita takim ludziam.

Hipoteza taksama raspaviadaje, čamu fizičnyja praktykavańni patrebnyja tym, chto žadaje zastavacca zdarovym u stałym uzroście. Pa-pieršaje, padčas ruchaŭ arhanizm tracić enierhiju, jakaja inakš nazapašvałasia b u vyhladzie tłušču. Tłuščovyja adkłady, u svaju čarhu, spryjajuć raźvićciu niekatorych chvarob — naprykład, dyjabietu druhoha typu. Pa-druhoje, fizičnyja praktykavańni — heta toj typ stresu, što ŭmacoŭvaje nas, bieź jaho cieła stałaha čałavieka pracuje horš.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku3

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusku z rasijaninam vysłali z Čarnahoryi za seks u aŭto na vačach u minakoŭ10

Padčas bambardzirovak Irana amierykancy nie kranajuć maleńki vostraŭ — hałoŭnuju naftavuju arteryju. Čamu?2

Hety bałkon vy bačyli z Płoščy Pieramohi. Zaraz tam pradajuć kvateru

Minzdaroŭja prakamientavała trahiedyju ŭ Dziaržynskaj balnicy, dzie pamierli paradzicha i niemaŭla7

U adnym z rehijonaŭ Biełarusi ŭspyška niebiaśpiečnaha virusa — jak abaranicca3

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Minsk na nastupnym tydni51

Kamandujučy elitnaha iranskaha śpiecnaza pracavaŭ na Izrail? Kažuć, jon saskočyŭ z sustrečy ŭ Chamieniei za paŭhadziny da ŭdaru9

Usich supracoŭnikaŭ Mak.by pieraabujuć u lidskija kiedy15

Ukrainskaja śpiavačka Cina Karal sa sceny adkazała Ani Łorak na abvinavačvańni ŭ ckavańni i pakazała siaredni palec3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku3

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić