Śviet

U Litvie — samaja nizkaja za 60 hadoŭ naradžalnaść. Palityki spadziavajucca na biełarusaŭ i ŭkraincaŭ

Naradžalnaść u Litvie samaja nizkaja za 60 hadoŭ, a śmiarotnaść — rekordnaja, paviedamlajecca ŭ pieradačy Info diena. Palityki ličać, što situacyju vyratujuć biełarusy i ŭkraincy, ale ekśpierty kažuć, što heta tolki karotkaterminovaje rašeńnie, piša Delfi.

Letaś u Litvie pamierła 48 tysiač čałaviek, dziaciej naradziłasia ŭdvaja mienš — bolš za 24 tysiačy.

U 2021 hodzie było na 4 tysiačy bolš śmierciaŭ, čym hodam raniej.

«Demahrafija Litvy pieražyvaje peŭnyja vykliki, vielmi surjoznyja vykliki. Možna navat skazać, što ŭ najaŭnaści peŭny demahrafičny kryzis», — zajaviła Info diena staršynia Nacyjanalnaj rady pa spravach siamji Ramunie Jurkuvienie.

Ekśpierty, što sabralisia ŭ Siejmie, paviedamili: Litva zastajecca lidaram u ES pa kolkaści razvodaŭ.

Abnadziejvaje tolki toje, što čakajecca pavieličeńnie praciahłaści žyćcia mužčyn i źnižeńnie tempaŭ emihracyi. Ale, pavodle acenak navukoŭcaŭ, hetaha budzie niedastatkova, i niedachop pracaŭnikoŭ budzie fiksavacca i dalej.

«Jak ratavalisia inšyja krainy — sabrali ŭ ZŠA i mocnych jeŭrapiejskich krainach samych razumnych z usiaho śvietu. Ničoha inšaha prydumlać nie budziem, nam daviadziecca prystasoŭvacca da sistemy abo budavać kalučy płot nie tolki ź Biełaruśsiu, ale i z Polščaj i Łatvijaj», — skazaŭ deputat Siejma Alhirdas Sisas.

Palityki miarkujuć, što situacyju vyratujuć ukraincy i biełarusy, što prybyvajuć u Litvu.

«Heta karotkaterminovaje rašeńnie, jano nie spryjaje doŭhaterminovamu ŭstojlivamu demahrafičnamu raźvićciu», — skazaŭ Daŭmantas Štumbrys, kiraŭnik Centra demahrafičnych daśledavańniaŭ i ekśpiertyzy.

Analityki prosiać nie śpisvać z rachunkaŭ i vioski, što źnikali. Kažuć, usio bolš ludziej, asabliva litoŭcaŭ, jakija viarnulisia z-za miažy, pierajazdžajuć ź vialikich haradoŭ u rehijony. Kolkaść dazvołaŭ na budaŭnictva žylla ŭ siami bolš drobnych rehijonach pavialičyłasia amal udvaja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam33

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr zamiežnych spraŭ Litvy sustreŭsia sa Śviatłanaj i Siarhiejem Cichanoŭskimi1

Pamiłavanyja jašče 16 čałaviek9

3 lipienia budzie da +35°S, a na nastupny dzień pachaładaje2

«Voś ubačycie. Praź niekalki tydniaŭ ci dzion». Namioki Łukašenki pra niejkija kroki vyrazali z tekstavaj viersii jaho pramovy15

«Ni ŭ jakim razie ja nie rabiŭ zajavy». Kiełah źniapraŭdziŭ słovy Łukašenki12

Kupiŭ budynak pad restaran za 262 tysiačy rubloŭ. Ciapier učastak chočuć zabrać, kab pabudavać tam… restaran5

«Tym, chto nastalhuje pa saŭku, spadabajecca». Błohier pieranačavaŭ u najhoršych hatelach Biełarusi i padzialiŭsia ŭražańniami12

Prakopjeŭ: Źniźcie ŭzrovień čakańniaŭ. Ja nie baču nivodnaj abjektyŭnaj pryčyny, kab nastupała adliha14

Rasijanina zatrymali z 37 kiłahramami narkotykaŭ u Minsku2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam33

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić