Žychary žyllovaha kompleksu «Kaskad» raskazali «Našaj Nivie», što pazaŭčora — udzień 21 červienia — byli śviedkami bojki sa stralaninaj u svaim dvary. U vyniku paciarpieŭ padletak.

«Byŭ viečarovy čas, hadzin 19. U dvary tuzałasia kampanija. Nie majstry sportu, ja asabliva nie hladzieła.
Potym pačuŭsia charakterny hrukat, adnak taksama nie asabliva zacikaviŭ. Ale paśla pryjechała chutkaja, vyvalili miedyki, atačyli padletka na ziamli — stali apracoŭvać nahu adnamu z udzielnikaŭ tuzaniny.
Ja b skazała, što z vyhladu jamu było hadoŭ 16. Apracoŭvali jamu vierchniuju častku nahi», — raskazała śviedkaj padziej.
Pa jaje słovach, potym pryjechała milicyja i zabrała małaletnich udzielnikaŭ. Adnak taho, chto stralaŭ, nie zabrali — jon niejki čas jašče chadziŭ pa rajonie.
«Moža być, šukaŭ inšych udzielnikaŭ. Bo, jak stała zrazumieła ŭ nastupnym (ale heta mohuć być i čutki), tuzanina była pamiž padletkami i supracoŭnikam niejkaha siłavoha viedamstva, jaki ŭ vyniku streliŭ z traŭmatyčnaha pistaleta ŭ nahu hetamu pacanu», — paviedamili «Našaj Nivie».
Kali vam niešta viadoma pra hetu historyju, napišycie ŭ naš biaśpiečny bot u telehramie (@nasa_niva_bot), kab dapoŭnić.
-
Padčas pošukaŭ chłopčyka ŭ Minskaj vobłaści źnik sabaka-vyratavalnik
-
«Dziesiacihadovaje dzicia AMAP pakładzie ŭ padłohu?» Treš-błohier Mellstroy adreahavaŭ na pryznańnie siabie ekstremistam
-
Biełarusa niekalki miesiacaŭ pierakidali ad doktara da doktara i nie chacieli špitalizavać, pakul naha nie pačała hnić
Ciapier čytajuć
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Kamientary