Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1414

Łukašenka pajechaŭ u ES na «miersiedesie»

Jeŭrasajuz zusim blizka: Łukašenka vypraviŭsia ŭ Vilniu na lehkaviku. Piša ŭ svaim błohu na NN Alaksandr Kłaskoŭski.

Jeŭrasajuz zusim blizka: 15 vieraśnia Łukašenka ź mienšym chłopcam pajechaŭ ŭ Vilniu na «miersiedesie». Haspadary majucca sustreć kartež na pamiežnym pierachodzie ŭ Miednikach a 18.40. Pavodle ahienctva BNS, pierad pracoŭnaj častkaj vizitu (jana razhorniecca 16-ha) Kolu čakaje akvapark.

Za hety akvapark usie adrazu ŭčapilisia. Navat Labiedźka žartuje: «My aptymisty. U nas jość, mahčyma, taki sajuźnik, jak Łukašenkaŭ syn Kola, katory naviedaje akvapark, moža, prasiakniecca vialikaj luboŭju da Jeŭrapiejskaha sajuzu dy skaža: «Tata, chadziem u Jeŭropu!».

Jak bačym, demarš novaha kiraŭnictva Partyi BNF zmušaje viarchoŭku ADS šukać zusim užo ekzatyčnych chaŭruśnikaŭ. Žart pačaŭ abrastać varyjacyjami. Kažuć: nu, zaraz zamiest ladovych pałacaŭ u kožnym rajcentry pačnuć akvaparki budavać!

Napiaredadni Vilnia pryniała apazicyjnych lideraŭ. Tamtejšyja palityki staranna adpracavali numar: voś, pamiatajem pra demakratyju i ŭsio takoje! Ale heta chiba što suciašalny pryz. Na dumku palitołaha Valera Karbaleviča, svaim novym raskołam apazicyja de-fakta padvyšaje šancy Łukašenki na toje, što ES cicha pahodzicca na jahony čaćviorty termin. Alternatyvy ž usio adno nie bačna.

Va ŭsiakim razie, my nazirajem siońnia, jak Jeŭropa prymaje taho, kaho jašče niadaŭna izalavała — i pakrysie pryzvyčajvajecca da jahonych śpiecyfičnych manieraŭ. Hetaksama, jak pryzvyčaiłasia da Kadafi. Toj užo staviŭ svoj namiot nie tolki ŭ rezidencyi «Zasłaŭje», ale i ŭ Paryžy, i ŭ Brusieli.

Kadafi kaštoŭny dla Jeŭropy praz zapasy enierhanośbitaŭ. Łukašenka ž pradaje svaju hieapalityčnuju łajalnaść. Tamu naŭrad ci navat prykład siabra Uha natchnić biełaruskaha pravadyra na pryznańnie Abchazii z Paŭdniovaj Asiecijaj.

Dla ES i Vašynhtona heta ŭžo samo pa sabie vialiki simvaličny padarunak. A tut jašče da listapada, kali Bruselu naležyć znoŭ razhledzieć pytańnie pra sankcyi, mahčyma, budzie aptekarskaja doza ŭnutranaj libieralizacyi. Naprykład, puściać u raspaŭsiud paru-trojku apalnych pieryjodykaŭ, zarehistrujuć pradstaŭnictva «Biełsata», pierakvalifikujuć z kryminalnaj na administracyjnuju adkaznaść za ŭdzieł u niezarehistravanych arhanizacyjach.

Na dumku taho ž Valera Karbaleviča, ciapierašni trend Łukašenki — heta nie sychod u Jeŭropu, a žadańnie syści ŭ niejkuju šeruju zonu miž Maskvoj i Brusielem. Kab bałansavać dy atrymlivać dyvidendy z abodvuch bakoŭ. Nie fakt i toje, što ES na paru z MVF tak užo vykruciać ruki z reformami. Pakul što Minsk biare hrošy dy razdaje abiacanki, hetak sama jak było ciaham «bratniaj intehracyi» z Rasijaj, zaznačaje ekśpiert.

Tearetyčna hetaje bałansavańnie, kaniečnie, stvaraje šaniec dla pieramien. Ale tut musić spracavać čyńnik mas. Jany ž demanstrujuć fienamienalnaje prystasavanstva da kryzisnaj situacyi. ADS rapartujuć, što ŭžo 10% nasielnictva aznajomilisia ź ich antykryzisnaj płatformaj. Ale ž nijakimi pratestavymi nastrojami nie patychaje. Dy i sumnieŭna, što ciapierašniaja viarchoŭka tytulnaj apazicyi zdolnaja asiadłać hipatetyčnuju chvalu narodnaha abureńnia.

Tak što

samaje cikavaje moža pačacca paśla čarhovych vybaraŭ. Bo da taho času krot kryzisu zdolny vykapać vialikuju jamu dla biełaruskaj ekanamičnaj madeli. Ułady buduć zmušanyja pradavać dziaržułasnaść i stvarać užo sapraŭdnaje, a nie imitacyjnaje pole dla inviestycyj. Badaj, dojdzie i da niejkaha aphrejdu palityčnaj sistemy.

Darečy, sam Łukašenka paradavaŭ pierad vizitam u Vilniu šyrokaviaščalnaj zajavaj dla litoŭskich miedyjaŭ: «Ja budu kateharyčnym praciŭnikam, kab maje dzieci paśla mianie byli prezidentami. Jany najelisia baćkoŭskaha prezidenctva. Tamu supakojciesia i supakojcie inšych, asabliva ŭ Litvie…». Zrešty, tearetyčnaj mahčymaści, što Kola ŭznačalić krainu, baćka nie vyklučyŭ.

Inšaja reč, što apazicyi spadziavacca na Kolu-chaŭruśnika, sami razumiejecie, vypadaje chiba ŭ paradku humaru. Pavodle kapryzu možna, kaniečnie, zabudavać akvaparkami ŭsiu Biełaruś, ale ŭ sensie palityčnym kraina zastaniecca parkam Jurskaha pieryjadu.

Alaksandr Kłaskoŭski.

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Buchi Ihar ź Viciebska ŭžo nie viedaje, jak adbicca ad padarunkaŭ ad roznych brendaŭ. I ŭžo zvalniajecca z zavoda

Buchi Ihar ź Viciebska ŭžo nie viedaje, jak adbicca ad padarunkaŭ ad roznych brendaŭ. I ŭžo zvalniajecca z zavoda

Usie naviny →
Usie naviny

Łosik raskazaŭ, jak u žniŭni 2020 hoda ŭ SIZA jamu zahadali źbirać rečy i rychtavacca jechać dadomu6

Siamja Vani Ściacenki źbirajecca jechać u kliniku ŭ Dubaj. Hrošy ŭžo ŭsie pryjšli

Marki z rabotami Rubiensa i chatnija muziei. Biełaruskija entuzijasty źbirajuć niezvyčajnyja kalekcyi

«Daj piać, Pavaroci». U Italii vakoł pomnika viadomamu tenaru zalili koŭzanku

Na aŭkcyjonie pradali karcinu Rubiensa, jakaja niekalki stahodździaŭ ličyłasia stračanaj

U Minsku pradajecca navahodniaja jełka bolš čym za 8 tysiač rubloŭ FOTAFAKT1

Najlepšym futbalistam Biełarusi 2025 hoda pryznany Valeryj Hramyka

Pucin spaźniŭsia na sustreču z Uitkafam amal na try hadziny13

Rasija moža atrymać vajskova-marskuju bazu ŭ Sudanie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Buchi Ihar ź Viciebska ŭžo nie viedaje, jak adbicca ad padarunkaŭ ad roznych brendaŭ. I ŭžo zvalniajecca z zavoda

Buchi Ihar ź Viciebska ŭžo nie viedaje, jak adbicca ad padarunkaŭ ad roznych brendaŭ. I ŭžo zvalniajecca z zavoda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić