Ułada88

Trusaŭ: roźnica ŭ statystycy, sabranaj pa-rasiejsku i pa-biełarusku, – 20%

Prezientacyja vynikaŭ daśledavańnia nacyjanalnaj identyčnaści, praviedzienaha sacyjałahičnaj łabaratoryjaj «Novak» vyklikała ŭvahu z boku jak hramadskaści, tak i ŭładaŭ.

Prezientacyja vynikaŭ apytańnia, praviedzienaha łabaratoryjaj aksijamietryčnych daśledavańniaŭ «Novak», vyklikała ŭvahu z boku pradstaŭnikoŭ jak hramadskaści, tak i ŭładaŭ. U «Kraŭn Płazie», dzie prachodziła impreza, pabyvali pradstaŭniki Administracyi prezidenta, Ministerstva kultury, rasijskaha pasolstva.

Što datyčyć hramadskaści, to abureńnie vykazvaŭ kiraŭnik Tavarystva biełaruskaj movy Aleh Trusaŭ. Jaho pieradusim začapiła, što respandentam prapanoŭvalisia tolki rasiejskamoŭnyja błanki ankiet. «Źviartacca da čałavieka pa-biełarusku – heta nastrojvać jaho adpaviedna. Ja z ułasnaha dośviedu mahu skazać, što roźnica ŭ statystyčnych dadzienych, sabranych pa-rasiejsku i pa-biełarusku, budzie kala 20%», – miarkuje Trusaŭ. Jon udakładniŭ, što takuju pazicyju budzie adstojvać zaŭsiody. Trusaŭ nahadaŭ, što

Tavarystva biełaruskaj movy budzie patrabavać, kab kolkaść rasiejska- i biełaruskamoŭnych błankaŭ, nadrukavanych dla pierapisu nasielnictva, była roŭnaja.

Ź im nie pahadziŭsia niezaležny sacyjołah Alaksandr Sasnoŭ. Jon pryvioŭ prykład adnaho z daśledavańniaŭ, jakoje pravodziłasia niekalki hadoŭ tamu. Tady byli nadrukavanyja adnolkavyja nakłady błankaŭ. U vyniku tolki 3% respandentaŭ paprasili ankietu pa-biełarusku. Nakład pryjšłosia źniščyć.

Haračaje abmierkavańnie vyklikała pytańnie, čamu Haradzienščyna, pa vynikach daśledavańnia, akazałasia nie terytoryjaj biełaruščyny, a, chutčej, naadvarot. Udzielniki dyskusii schililisia da mierkavańnia, što ŭ hetaj vobłaści vysoki ŭzrovień ŭpłyvu Polščy.

A voś Mahiloŭščyna da biełaruščyny pastaviłasia bolš prychilna. «Praŭda, dakładna niezrazumieła, što mahiloŭcy razumiejuć pad biełaruskaj movaj. Moža, trasianku?» – zadaŭ rytaryčnaje pytańnie adzin z kiraŭnikoŭ prajekta Vital Silicki.

Na žal, anałahičnych daśledavańniaŭ nie pravodziłasia raniej, tamu prasačyć evalucyju nacyjanalnaj samaidentyfikacyi składana. Choć atrymanyja vyniki ŭ cełym supadajuć z dadzienymi daśledavańnia, praviedzienaha Infarmacyjna-analityčnym centram pry Administracyi prezidenta sioleta.

Arhanizatary daśledavańnia padkreślili, što nie chacieli dublavać pierapis nasielnictva. Tamu adkazy na pytańni, anałahičnyja tym, što prahučać na pierapisie, ahučanyja pakul što nie buduć.

«My nie chočam vyhladać ekzit-połam pierapisu», – zajaviŭ Silicki.

* * *

Daśledavańnie praviała sacyjałahičnaja łabaratoryja «Novak» u kaapieracyi ź Biełaruskim instytutam stratehičnych daśledavańniaŭ pry padtrymcy ŭsiudyisnaj kampanii «Budźma».

Kamientary8

Ciapier čytajuć

U Varšavu pryjechała sotnia biełaruskich palitviaźniaŭ5

U Varšavu pryjechała sotnia biełaruskich palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U «Minsk-Śviecie» ŭ nastupnym hodzie płanujuć pierastać budavać žyllo1

Pucin: Rasija zojmie svaje histaryčnyja terytoryi24

U suviazi z napadam školnika na vučniaŭ u Padmaskoŭi ŭzmacniajuć miery biaśpieki ŭ škołach Biełarusi2

«Kožny ruch jamu dajecca niaprosta, ale jon nie zdajecca». Unuku Ryhora Kastusiova treba dapamoha

U Homieli adbyŭsia vybuch u kvatery

Vychavancy škoły-internata prosiać Dzieda Maroza padaryć im štory, paścielu i abutak4

ZŠA rychtujuć novyja sankcyi suprać rasijskaj nafty, kali Rasija adchilić mirnaje pahadnieńnie1

Vyzvalenyja palitviaźni jeduć z Ukrainy ŭ Varšavu33

Aleś Bialacki raskazaŭ, čamu pravaabaroncy ŭ razhar represij vyrašyli nie pakidać krainu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Varšavu pryjechała sotnia biełaruskich palitviaźniaŭ5

U Varšavu pryjechała sotnia biełaruskich palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić