Hramadstva44

U Lidzie chočuć pravieści archieałahičnyja raskopki, kab horad staŭ starejšym

Ź inicyjatyvaj pravieści ŭ hod śviatkavańnia 700-hodździa Lidy archieałahičnyja raskopki vystupiŭ staršynia Lidskaha rajvykankama Siarhiej Łožačnik. Pry dapamozie hetaha čynoŭniki spadziavajucca, što datu zasnavańnia horada ŭdasca adnieści jašče dalej (600-hodździe śviatkavali ŭsiaho 43 hady tamu) i nieŭzabavie śviatkavać nanoŭ. 

Fota: vedaj.by

«U suviazi z tym, što dla źmieny daty zasnavańnia horada artefakty pavinny być u nas na rukach, staršynia Siarhiej Łožačnik vystupiŭ ź inicyjatyvaj pravieści ŭ jubilejny hod archieałahičnyja raskopki. Heta tym bolš važna, pakolki na terytoryi Lidy archieałahičnyja raskopki nikoli nie pravodzilisia, jany vialisia vyklučna ŭ miežach Lidskaha zamka na płoščy, mienšaj za hiektar. Ciapierz my płanujem zakłaści časovyja šurfy, kab znajści najbolš hłyboki kulturny płast. Miescy ŭžo vyznačanyja — u rajonie haradskoha parku», — paviedamiła dyrektarka Lidskaha historyka-mastackaha muzieja Volha Łukjan.

Praŭda, niezrazumieła, što mienavita rajonnyja viertykalščyki raźličvajuć znajści padčas raskopak, kab heta dazvoliła im nieŭzabavie śviatkavać viekapomny jubilej jašče raz. Najaŭnaść u horadzie archieałahičnych płastoŭ, starejšych za aficyjnuju datu jaho zasnavańnia, nijakim arhumientam za jaje pieranos nie źjaŭlajecca.

U śviecie jość bieźlič haradoŭ, dakładnaja data zasnavańnia jakich nieviadomaja, ale ŭmoŭna takoj u takich vypadkach ličycca data pieršaj zhadki ŭ histaryčnaj krynicy. Toje ž, što, nasamreč, horad starejšy, čym farmalna ličycca, zaŭsiody trymajecca ŭ hałavie i majecca na ŭvazie. Starejšyja ž, časam i značna, archieałahičnyja płasty navat na miescy haradoŭ, data zasnavańnia jakich dakładna viadomaja — taksama źjava niaredkaja, bo harady mahli zasnoŭvacca nie abaviazkova na hołym miescy, a na miescy niejkaha drobnaha pasielišča, jakoje isnavała na hetym miescy raniej. 

Ale ŭvohule vypadki, kali nie navukoŭcy, a rajonnyja ŭłady inicyjujuć «pastareńnie» svaich nasielenych punktaŭ, u Biełarusi nie redkaść. Niekatoryja navat pravodziać svojeasablivyja spabornictvy.

Čytajcie taksama: 

Słuck pryniaŭ vyklik Kapyla i taksama choča dadać sabie hadoŭ. Ale jość niuansy

Kamientary4

  • Krytyk
    15.02.2023
    Abu, nie jana pačałasia ŭ 1922 hodzie, kali ŭ biełarusaŭ skamuniździli Smalensk - tak pačałasia Ajčyjnaja historyja, ale heta ŭžo inšaja historyja ;)))
  • daviedka
    15.02.2023
    Etot Łožiečnik do etoho rukovodił v sosiedniem Ŝučinie, kotoryj on užie błahopołučno "sostarił"... I dažie ustanovił, čto francuzskij priezidient Šarl die Hołl hdie-to tam jakoby sidieł v niemieckom łahierie dla vojennoplennych, v čiesť čieho nadumał v cientrie horoda vodruziť jemu pamiatnik, kotoryj vsiakij mimo projezžajuŝij užie kotoryj hod možiet liciezrieť obtianutym tientom. Za korotkij srok etot nadielonnyj vłasťju fantazior tak raźvił burnuju diejatielnosť na podobnych lehiendach. čto prišłoś zakryť cientralnyje hostinicy iz-za połnoho otsutstvija turistov... Da jeŝio i razvalivajuŝijsia dvoriec na rajonie otobrali u rośsijskich biźniesmienov, a iz toho, čto v samom cientrie — sklepał novodieł s PVCH... Poetomu, uvierien, on i Lidu sostarit i dažie Minsk, jeśli jeho jemu dovieriat.
  • Jan Sieviaryn Bakiej
    15.02.2023
     Nu, Papova 43 hady tamu  "adprazdnavała 600 lecije Lidy" usiaho tolki z ordenam asabista. Nie tyja usio ž časy i noravy byli. a siońnia pad "700 lecije Lidskava zamka" možna taki "biudžet  narodnava prazdnika asvoiť".- papovym i nie śniłasia.
    A što da raskopaŭ i staražytnaści Lidy.... Łožačnik moh by paklikać (pavažliva, nie z amonam) na razmovu Stanisłava Sudnika, a to i kalektyŭ aŭtaraŭ "Lidskaha Letapisca", jamu b raspaviali i  pra polskija mižvajennyja raskopy, i pra mnohaje inšaje. Tamu što Lida sapraŭdy  našmat starejšaja za "papoŭskija 643 hoda".

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić