Ekanomika66

U Hancavickim rajonie za biescań pradajuć staruju panskuju siadzibu ŭ dobrym stanie

Jašče minułaj viasnoj za stahadovy panski dom u Aharevičach Hancavickaha rajona chacieli atrymać 159 tysiač rubloŭ. Ale tak jak hety dom — historyka-kulturnaja kaštoŭnaść, to novamu ŭładalniku treba było padpisać achoŭnaje abaviazacielstva. Ale achvotnych aformić hetuju kuplu dahetul nie znajšłosia, tamu ciapier siadziba vystaŭlenaja na aŭkcyjon usiaho za adnu bazavuju vieličyniu (37 rubloŭ), piša «Hancavicki čas».

Hety dom pabudavali ŭ 1911 hodzie. Spačatku siadziba naležała rodu Śviaržynskich, a pierabudoŭvali jaje pry Apackich. U 1939 hodzie dom spustošyli, haspadyniu majontka sasłali ŭ Sibir. Dom doŭha stajaŭ zakinutym, adnak u pačatku 1990-ch jaho adramantavali i ŭsiaredzinie navat abstalavali nievialikuju haścinicu. Uvosień 1994-ha ŭ Aharevičach prymali konnyja spabornictvy, jakija prachodzili akurat pry hetym domie.

U rozny čas siadzibu naviedvali čynoŭniki z urada, prytym najvyšejšaha ranhu: premjery Viačasłaŭ Kiebič, Michaił Čyhir i Michaił Miaśnikovič. A ź Vialikabrytanii i Šviejcaryi ŭ Aharevičy pryjazdžali i naščadki byłych uładalnikaŭ siadziby.

Da niadaŭniaha času ŭ siadzibie raźmiaščałasia stałovaja rabotnikaŭ sielhaspradpryjemstva «Bierazaviec», adnak urešcie haspadarcy stała niavyhadna ŭtrymlivać hety abjekt.

Budynak adnapaviarchovy, jahonaja płošča — 324 «kvadraty». Jość aciapleńnie, vada, elektryčnaść, kanalizacyja, telefon. Jość prybudova, bryhadny dom, tancplacoŭka z mostam, učastak bolš čym na 2 hiektary. Nabytak možna vykarystoŭvać pad pradprymalnickuju dziejnaść abo pad žyllo.

Aŭkcyjon projdzie 31 sakavika.

Kamientary6

  • Maksim Dizajnier
    02.03.2023
    Aja-ja-ja-jaj. Kakaja krasota, i biez šifiera, vsie utopajet v zieleni. Da i nie zabrošieno nie fiha. Idiealnoje miesto dla konno-zavodčieskoho kompleksa. Vot, pamiarkounyja, posmotritie, kak žiť nado, a nie zadychaťsia ot smoha i cientralnoho otoplenija v minskoj panieli, ožidaja skoruju k 60-i hodam.
  • Maksim Dizajnier
    02.03.2023
    Hosť,

    Kto tam čto vozobnovlať budiet, rukalico. Bolšinstvo rabotajet na počtie i pieriekładkie bumah na obyčnoj rabotie, tianiet kriedity na choromy za 300-500 tysiač jevro, i obrazovanije obołtusov dietiej. A jeśli na piensii, vidieli oni eti bieriezki na odnom miestie. Łučšie v Taiłand śletajut, na ludiej živych posmotrieť.
  • Priežnij vładielec
    02.03.2023
    I koniušnia jesť, možno chołopov poroť.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi13

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Usie naviny →
Usie naviny

U červieni pa ŭsioj Biełarusi buduć ładzicca biaspłatnyja ekskursii3

Ułady rychtujucca nacyjanalizavać aŭtamabilny zavod «Junison»

Bury adkazaŭ Azaravu pra ahienta Miščuka: Jon nikoli nie pracavaŭ u AVVA i ni da jakoj sakretnaj infarmacyi dostupu nie mieŭ6

Cichanoŭskaja padtrymała pazicyju Zialenskaha ab niemahčymaści praviadzieńnia pieramoŭ u Minsku10

U Litvie vyśvietlili, što dapamohu, pryznačanuju biežancam z Ukrainy, atrymlivali i ludzi ź inšych krain. Siarod ich jość i biełarusy1

Maci traich dziaciej prosić Łukašenku viarnuć ich z prytułku. Čynoŭniki patłumačyli, čamu ŭ jaje nie atrymałasia

Ispanija damahajecca pryznańnia katałonskaj movy ŭ ES: Brusel tarmozić praces

Žurnalisty atrymali dostup da sakretnych płanaŭ rasijskich jadziernych vajskovych baz3

Tramp prapanavaŭ Kanadzie dostup da abarony pad «Załatym kupałam». Pry adnoj umovie5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi13

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić