Hramadstva99

U leksikonie Kačanavaj źjaviŭsia novy vyraz: «Prava ŭsich narodaŭ»

Z pramovaj na pasiadžeńni Rady PA ADKB u Minsku vystupiła staršynia Savieta Respubliki Natalla Kačanava. Na hety raz jaje śpičrajtar — abo niejrasietka, jakoj jon karystajecca — dadali ŭ tradycyjny nabor banalnaściaŭ, štampaŭ i słavasłoŭja na adras Łukašenki novy akcent.

Staršynia Savieta Respubliki Natalla Kačanava — najbližejšy čałaviek u atačeńni Łukašenki. U vypadku jaho śmierci (niehvałtoŭnaj), Kačanavaj, zhodna z łukašenkaŭskim zakanadaŭstvam, pierachodzić kiraŭnictva krainaj

Kačanava nazvała simvaličnym toje, što sustreča Rady PA ADKB prachodzić mienavita 18 maja. Bo heta «śvietłyja majskija dni, adznačanyja śviatkavańniem 78-j hadaviny Vialikaj Pieramohi», i «heta viečny napamin nam usim, nakolki važnyja biaśpieka, mir i zhoda ŭ našych krainach, u rehijonie i ŭ cełym na ŭsioj ziamli».

Kačanava zaŭvažyła, što «historyja padaje čałaviectvu ŭroki — vučyć, pamiatać i abaraniać praŭdu, kab nie dapuścić paŭtareńnia fatalnych pamyłak».

«Vidavočna, nie ŭsim, asabliva na Zachadzie, dadziena zrazumieć hetuju iścinu», — miarkuje jana. I raspluščvaje vočy: «Toje, što adbyvajecca ŭ našym rehijonie, u pryvatnaści va Ukrainie, — pramoje śledstva dzivackaha pierapisvańnia padziej minułaha. Heta adkryty i cyničny ździek sa śviatoha podźvihu hierojaŭ, jakija skłali svaje hałovy ŭ baraćbie za svabodu i niezaležnaść Radzimy, za prava ŭsich narodaŭ na ščaślivaje žyćcio pad mirnym niebam».

Kačanava ŭ charakternaj dla siabie maniery adznačyła, što

«Prezident Respubliki Biełaruś, hłybokapavažany Alaksandr Ryhoravič Łukašenka, jašče zadoŭha da kanfliktu va Ukrainie na mižnarodnych kanfierencyjach u Minsku pa pytańniach biaśpieki nieadnarazova padkreślivaŭ najvyšejšuju značnaść miru dla ŭstojlivaha raźvićcia luboj krainy, zaklikaŭ suśvietnuju supolnaść da dyjałohu, umacavańnia davieru i supracoŭnictva».

Tady słovy Łukašenki nie pačuli, ale «ciapier prychodzić usieahulnaje ŭśviedamleńnie ich hłybini i viečnaha sensu».

Kamientary9

  • BLR
    18.05.2023
    Nie - jana kaniešnie - vyklučnaja istota. Kali jana svaimi słovami i vykazvańniami nie trolić Łukašienku, to u jaje 100% z mazhami zusim kiepskaja sprava, vierahodna nielakujemaja
  • !&!
    18.05.2023
    Diemohohija odna, napravlennaja na vatnyje mozhi.
  • mikola
    18.05.2023
    Pra takih kazuc - u Mikalai Gogalja(raseiskaga pismennika) z Hlestakovym=tak by ni atrymalasa.

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija zachavaje mytny kantrol na miažy ź Biełaruśsiu. I heta nie časovaja miera8

U Mahiloŭskim zaasadzie pračnuŭsia miadźviedź Fiedzia. Značyć, viasna ŭžo blizka1

U minskaj Malinaŭcy na miescy daŭhabuda pabudujuć novy handlovy centr i parkinh1

Ukrainskija chakiery vyśvietlili, jak apieratary rasijskich dronaŭ vykarystoŭvajuć Biełaruś12

Zamiežnyja dypłamaty, jakija pracujuć u Minsku, na Dzień rodnaj movy padzialilisia niepierakładalnymi słovami sa svaich moŭ3

Siamja z šaści čałaviek atruciłasia hrybnym supam u Vaŭkavyskim rajonie1

Zialenski: ZŠA patrabujuć addać Danbas Rasii48

Da Dnia rodnaj movy «Łuč» vypuściŭ limitavanuju kalekcyju hadzińnikaŭ4

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić