Hramadstva66

Łukašenka spadziajecca, što Turcyja padstavić plačo aficyjnamu Minsku ŭ niaprosty pieryjad

Alaksandr Łukašenka adznačyŭ zasłuhi prezidenta Turcyi Redžepa Taipa Erdahana pa vybudoŭvańni niezaležnaj palityki krainy. Pra heta jon zajaviŭ na sustrečy z pasłom hetaj krainy Mustafoj Azdžanam.

Maŭzalej pieršaha prezidenta Turcyi Mustafy Kiemala Ataciurka ŭ Ankary. Ničoha nie nahadvaje ŭ Minsku? Fota: Diego Cupolo / NurPhoto via Getty Images

«U nas vialikaja cikavaść da vašaj suvierennaj niezaležnaj palityki. Vy vyrašajecie pytańni tak, jak treba tureckamu narodu. U hetym, viadoma, vaš prezident pierasiahnuŭ, možna skazać, usiakija čakańni tureckaha naroda», — cytuje Łukašenku BiełTA.

«My hatovyja rabić usio, kab vaša kraina raźvivałasia. My nie dabračyncy. My taksama ad hetaha pavinny mieć i majem adpaviedny vynik. Ale treba zdymać niavyrašanyja pytańni, jakija ŭ nas isnujuć. I my vielmi spadziajemsia, što ŭ hetaj niaprostaj situacyi Turcyja padstavić nam plačo. Chacieŭ by abmierkavać šerah pytańniaŭ, jakija my pavinny budziem vyrašyć razam z vami ŭ najbližejšy čas», — skazaŭ Łukašenka na sustrečy z pasłom.

Kamientary6

  • Tranśvieścit
    11.09.2023
    Viertuchaj, u ivo niezaležnaść, jenta kada ivo dupa ŭ ciple. Na biełarusaŭ imu načchać kada ź Jelcynym całavaŭsia
  • Janka
    11.09.2023
    Śmiešna. Erdahan zaŭsiody tolki tam, dzie jość mahčymaść zarabić, niachaj i nasupierak lubym pryncypam. Adzinaja mahčymaść zarabić ŭ łukašenkaŭskaj Biełarusi, izalavanaj ad cyvilizavanaha śvietu - heta reakspart padsankcyjnych tavaraŭ u Rasieju. Ale koštam padobnaj dziejnaści źjaŭlajecca ryzyka dla tureckich bankaŭ stracić mahčymaść raźlikaŭ u SKV i jak nastupstva - absłuhoŭvać handl z G7. Vidavočna, što anivodnaja surjeznaja tureckaja finansavaja instytucyja na heta nia pojdzie. Ale zrazumieła zdojdziecca šmat machlaroŭ i afilavanych ź imimkštłatu Kałamojskaha, jaki kinuŭ i Abramoviča, i Varabja.
  • Senses
    11.09.2023
    Turcyja padstavić plačo Azierbajdžanu dy Kazachstanu, dzie šanujuć nacyjanalnuju movu, kulturu, ściah. A haŭlajtara i chałuja, mankurta łukašenku nia tolki Turečyna nie pavažaje, ale i ŭsie krainy i narody na ŭsiej byłoj saŭkovaj prastory. Bo ŭsie šanujuć svaju nacyjanalnuju movu i historyju i tolki mankurty ź siamji Łukašenki vyklučna ližuć dupu maskoŭskim akupantam dy nienavidziać biełaruski narod jak sapraŭdnyja zdradniki i vorahi Biełarusi.

Ciapier čytajuć

Na «Hrodna-Azot» raskazali, jak supracoŭnikaŭ praviarajuć na palihrafie. Heta tolki paharšaje situacyju z deficytam kadraŭ1

Na «Hrodna-Azot» raskazali, jak supracoŭnikaŭ praviarajuć na palihrafie. Heta tolki paharšaje situacyju z deficytam kadraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ajcišnica pryjechała z Polščy ŭ Biełaruś i žachnułasia cenam u «Mile»26

U Homieli školnikaŭ trymali 1,5 hadziny na vulicy, kab jany pahladzieli saviecki vajenny film. Tempieratura — 7 hradusaŭ8

Ad klaščoŭ abaronić hety aptečny srodak6

Francuzski Le Monde: Deficyt bulby vyklikaje niezadavolenaść u Biełarusi8

«Karaciej, psieŭdavieterany». «Vojska NKVD». Tyktok pastaviŭ dyjahnaz paradam35

U Kaściuškavie źnikła šylda ŭ pamiać pra Tadevuša Kaściušku3

Čas prachodžańnia biełaruska-polskaj miažy dasiahaje 80 hadzin1

Mahiloŭskich dziaciej, jakija pakazali siarednija palcy salutu, advieźli na miemaryjał i prymusili hladzieć «Idzi i hladzi»33

«Spačatku padumaŭ, što sabaka». U Biahomli nočču pa dvarach biehaŭ miadźviedź VIDEA1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Hrodna-Azot» raskazali, jak supracoŭnikaŭ praviarajuć na palihrafie. Heta tolki paharšaje situacyju z deficytam kadraŭ1

Na «Hrodna-Azot» raskazali, jak supracoŭnikaŭ praviarajuć na palihrafie. Heta tolki paharšaje situacyju z deficytam kadraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić