Pucin zajaviŭ pra amal dvuchrazovy rost kolkaści achvotnych adpravicca na vajnu va Ukrainu
Uładzimir Pucin na sustrečy z členami arhanizacyi «Dziełavaja Rasija» zajaviŭ, što štomiesiac vajavać va Ukrainu adpraŭlajucca 50-60 tysiač rasijan. Raniej štomiesiačny nabor rasijskaha vojska składaŭ bolš za 30 tysiač čałaviek, vynikała z zajavy Pucina ŭ śniežni, adznačaje «Ahientstvo».

«Ja chaču źviarnuć uvahu voś na što: kali kijeŭskija ŭłady zajmajucca prymusovaj mabilizacyjaj, ludziej jak sabak vyłoŭlivajuć na vulicy, to ŭ nas-to chłopcy iduć dobraachvotna, sami iduć. Tam nu 30 tysiač jany ciapier vyłoŭlivajuć. A ŭ nas pa 50-60 tysiač u miesiac sami prychodziać. Z vašych pracoŭnych kalektyvaŭ u tym liku», — skazaŭ Pucin.
Nazvanyja im ličby istotna pieravyšajuć acenki naboru navabrancaŭ, jakija rasijskija ŭłady davali raniej. U śniežni 2024 hoda Pucin kazaŭ, što štodnia kantrakty prychodziać zaklučać bolš za tysiaču čałaviek. Takim čynam, pavodle jaho słoŭ, kantrakty zaklučali bolš za 30 tysiač čałaviek u miesiac.
Namieśnik staršyni Rady biaśpieki Rasii Dźmitryj Miadźviedzieŭ u studzieni hetaha hoda śćviardžaŭ, što za 2024 hod kantrakty ź Ministerstvam abarony zaklučyli 450 tysiač čałaviek, jašče 40 tysiač pajechali na front dobraachvotnikami. Z hetych danych vynikaje, što kožny miesiac zaklučali kantrakty kala 41 tysiačy navabrancaŭ. Pry hetym, jak i Pucin, Miadźviedzieŭ dadaŭ, što štodnia kantrakty zaklučali bolš za tysiaču čałaviek.
Pry hetym, pavodle źviestak Minabarony Vialikabrytanii, u krasaviku 2025 hoda rasijskaja armija straciła va Ukrainie zvyš 36 tysiač vajskoŭcaŭ paranienymi i zabitymi (u siarednim 1209 čałaviek u dzień). U pačatku hoda, pa acency brytanskaha vajskovaha viedamstva, hety pakazčyk byŭ jašče vyšejšy — u studzieni Rasija straciła bolš za 48 tysiač paranienymi i zabitymi (1556 čałaviek u dzień).
Rasijskaje Minabarony źviestki pra svaje straty va Ukrainie nie raskryvaje.
Kamientary
I dzie jany?