«Łahistyka padvodzić». Kali biełarusak pačnuć biaspłatna pryščaplać ad virusa papiłomy čałavieka?
Vakcyna suprać virusa papiłomy čałavieka dla biaspłatnaj vakcynacyi dziaŭčat va ŭzroście 11 hadoŭ musiła pastupić u arhanizacyi achovy zdaroŭja Biełarusi jašče ŭ mai — tady Minzdaroŭja płaniravała zabiaśpiečyć usich pieršaj dozaj vakcyny, a ŭ kastryčniku-listapadzie 2025-ha ŭžo i druhoj. Jak vyśvietliła «Naša Niva», praz łahistyčnyja zatrymki hetyja terminy pasunulisia.
U Mahiloŭskim abłasnym centry hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja žurnalistu «Našaj Nivy» jak pryvatnaj asobie paviedamili, što pastaŭku vakcyny čakajuć u vieraśni.
U Minskim i Bresckim centrach hihijeny i epidemijałohii taksama paćvierdzili, što biaspłatnaja vakcynacyja, chutčej za ŭsio, pačniecca ŭžo ŭ novym navučalnym hodzie.
«Kali vašaj dačce spoŭniłasia 11 hadoŭ u hetym hodzie, to jana ŭžo trapiła ŭ list čakańnia na biaspłatnuju vakcynacyju. Jak tolki vakcyny źjaviacca, to jaje pryščepiać».
Rašeńnie vakcyjanavać mienavita dziaŭčat u 11 hadoŭ było pryniataje, kab sfarmavać abaronu da pačatku pałavoha žyćcia, u pierachodnym uzroście. Kali vašamu dziciaci, naprykład, užo spoŭniłasia 12, to jano zmoža biaspłatna pryščapicca pry astatku vakcyny — naprykład, kali niechta z baćkoŭ 11-hadovaj dziaŭčyny admovicca ad svajoj dozy.

Dziaŭčatam inšych uzrostavych hrup možna pryščapicca tolki na płatnaj asnovie — u biełaruskich aptekach dla hetaha dastupnyja preparaty «Hardasił» i «Cervaryks». Darečy, jak raspaviali miedyki, kali biaspłatnaja vakcyna budzie efiektyŭnaja suprać dvuch asnoŭnych typaŭ virusa papiłomy, to toj ža «Hardasił» abaraniaje ŭžo ad čatyroch. Praŭda, kaštuje vakcyna niatanna: kala 400-450 rubloŭ za adnu dozu (finišny košt budzie zaležyć ad kankretnaj apteki i schiemy vakcynacyi, jakuju prapanuje ŭčastkovy piedyjatr).
Virus papiłomy čałavieka — heta ahulnaja nazva hrupy virusaŭ, šyroka raspaŭsiudžanych va ŭsim śviecie. Jany pieradajucca ŭ asnoŭnym pałavym šlacham. Viadoma kala dvuchsot roznych typaŭ VPČ, častka ź ich maje vysokuju ankahiennuju ryzyku.
Vakcyny suprać VPČ abaraniajuć jak minimum ad virusaŭ typaŭ 16 i 18 — mienavita jany čaściej za ŭsio viaduć da raźvićcia raka šyjki matki. Hetaja chvaroba zajmaje čaćviortaje miesca siarod najbolš raspaŭsiudžanych vidaŭ raka ŭ žančyn va ŭsim śviecie i druhoje miesca siarod žanočych ankałahičnych zachvorvańniaŭ u Biełarusi. Siarhiej Maŭryčaŭ, namieśnik dyrektara RNPC ankałohii i miedycynskaj radyjałohii imia N.N. Alaksandrava, pryvodziŭ takuju statystyku: «Kožnyja dva dni ŭ nas zachvorvajuć na rak šyjki matki piać žančyn, i amal kožny dzień pamiraje adna».
U śviecie vakcynacyja ad VPČ pačałasia ŭ 2006 hodzie. Aŭstralija adnoj ź pieršych ukaraniła nacyjanalnuju prahramu vakcynacyi suprać VPČ. Bolš za 125 krain śvietu ŭklučyli vakcynu ad VPČ u svaje nacyjanalnyja prahramy imunizacyi dziaŭčynak, a 47 krain — i chłopčykaŭ. Siarod ich Litva, Polšča, Hruzija, Kazachstan, Uźbiekistan, Ałbanija i inšyja. U niekatorych z hetych krain vakcyna całkam biaspłatnaja ci finansujecca ź biudžetu vyklučna dla niepaŭnahadovych.
U Biełarusi daŭno išło abmierkavańnie, kab unieści vakcynacyju ad VPČ u nacyjanalny kalandar pryščepak i rabić jaje biaspłatna. U 2024 hodzie takoje rašeńnie narešcie było pryniataje dla 11-hadovych biełarusak.
Kamientary