Hramadstva33

Łukašenka znajšoŭ jašče adno maciernaje słova, hetym razam u viaskovym handli

Alaksandr Łukašenka siońnia sabraŭ naradu ab efiektyŭnaści sistemy handlovaha absłuhoŭvańnia nasielnictva ŭ maštabach Biełarusi, piša BiełTA.

«My pavinny pryniać usie rašeńni dla taho, kab zabiaśpiečyć narmalnaje žyćcio našych ludziej, i pierš za ŭsio na vioscy. Jak raskazali čynoŭniki, ciapier damy ŭ sielskaj miascovaści pad daču abo dla pastajannaha pražyvańnia ŭsio čaściej pačali nabyvać haradžanie i, što asabliva kaštoŭna, maładyja siemji. «Daj boh, kab heta tak i było, što haradžanie pačali kuplać damy ŭ sielskaj miascovaści, u roznych vioskach, pasieliščach i hetak dalej», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon źviarnuŭ uvahu, što dla žycharoŭ viosak zakryćcio, naprykład, stacyjanarnaj kramy — heta padzieja, jakaja vyklikaje mnostva prablem. «Naturalna, što ŭ XXI stahodździ strata mahčymaści kupić samaje nieabchodnaje vyklikaje zakanamiernyja pretenzii, — padkreśliŭ jon. — Jašče raz paŭtaraju: zakryćcio kramy ŭ vioscy — heta padobna da vialikaj prablemy dla tych ludziej, što tam žyvuć».

Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što dla čałavieka nie maje značeńnia, čyj abjekt zakryŭsia — pryvatnaha pradprymalnika, kamunalnaj ułasnaści abo sistemy spažyŭkaapieracyi. Tamu ŭradu i abłvykankamam jašče raz było pakazana, što patrebna efiektyŭnaja sistema absłuhoŭvańnia ŭ maštabach krainy, jakaja pavinna stać harantam jakaści i sacyjalnaj adkaznaści handlu pierad ludźmi.

«Zhodna z pradstaŭlenym mnie dakładam urada, vysnovy takija (jak zvyčajna): usio idzie pa płanie, nasielnictva absłuhoŭvajecca na naležnym uzroŭni, ale strymlivajuć raźvićcio handlu niejkija rehulatarnyja barjery. Cikava, što heta za «maciernaje» słova? Znoŭ rehulatarka nie pracuje. Vy, uvohule, chočacca spytać, sami, chto pisaŭ, razumiejecie, što pišacie? Heta, pa-vašamu, hałoŭnyja pieraškody dla pracy sielskich kram? — pastaviŭ pytańnie Łukašenka. — Ja chacieŭ by viedać, chto vam ustaloŭvaje hetyja barjery — rehulatarki, i čamu jany jašče nie likvidavany. Pavodle vašych ža danych, realizujecca niekalki krainavych kancepcyj, stratehij i płanaŭ dla sielskich žycharoŭ. Dyk čamu takija prablemy i niezadavolenaść nasielnictva?»

Kamientary3

  • Josik
    26.08.2025
    Kali nie ŭmieješ tančyć, nie treba na abutak pakazvać. Usio hetaje, što tvorycca ŭ krainie, praz tvajo nosaŭsoŭvańnie paŭsiul. Paŭsiul lezieš, va ŭsie spravy svoj nos sunieš. Navošta stolki čynoŭnikaŭ, kali nikoli ich nie słuchaješ, a ŭsio tolki pa-tvojmu pavinny rabić.
  • Abu
    26.08.2025
    Hladžu - u łuki "maciernyja" słovy - heta słovy daŭžejšyja za try składy. Jon ich jaŭna nie vyvozić, i heta jaho vybiešvaje.

    [Zredahavana]
  • daviedka
    26.08.2025
    Diesiať let nazad v častnom sielskom mahazinie apielsiny stoili kak siejčas - 6 rub.

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa31

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr unutranych spraŭ Polščy ličyć małavierahodnymi pieramovy Varšavy i Minska3

Ukrainski «Fłaminha» źniščyŭ pieršy rasijski abjekt4

Modzi zaklikaŭ Pucina da chutčejšaha zaviaršeńnia vajny va Ukrainie3

Źjavilisia pieršyja fota mierkavanaha zabojcy Andreja Parubija4

Napiaredadni 1 vieraśnia biełaruska sprabavała zarabić na šakaładkach z cytatami Łukašenki13

Pucin na pasiadžeńni ŠAS znoŭ zajaviŭ, što Zachad spravakavaŭ napad Rasii na Ukrainu13

«Dźvie vadarodnyja i try hieksahienavyja bomby, a nastaŭnikaŭ i vučniaŭ rasstralajuć». U Minsku padletak adpomściŭ dziaŭčynie za admovu sustrakacca3

Sabaka pierapłyŭ šyrokuju Prypiać. Šyrynia raki — 100 mietraŭ

Košt zołata abnaviŭ čarhovy histaryčny maksimum. Jak daražeła zołata ŭ historyi?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa31

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić