U paryžskim Łuŭry pamianiali dyrektara paśla hučnaha rabavańnia, jakoje słavuty muziej pieražyŭ vosieńniu minułaha hoda. Łarans de Kar pakinuła pasadu kiraŭnicy muzieja praz čatyry miesiacy paśla incydentu. Jaje pierajemnikam staŭ historyk mastactva Krystof Lerybo, jaki raniej uznačalvaŭ Viersalski pałac. Pra pryznačeńnie novaha dyrektara abviaściła pradstaŭnica ŭrada Francyi.

Raniej Lerybo taksama kiravaŭ muziejem Arse ŭ Paryžy. Pavodle Ministerstva kultury Francyi, jaho hałoŭnymi zadačami stanuć uzmacnieńnie biaśpieki muzieja i jaho madernizacyja. Prezident Francyi Emanuel Makron raniej anansavaŭ płan abnaŭleńnia Łuŭra na sumu 800 miljonaŭ jeŭra.
Rašeńnie ab adstaŭcy papiaredniaj kiraŭnicy było pryniata paśla publikacyi spravazdačy parłamienckaj kamisii, pryśviečanaj «rabavańniu stahodździa». U dakumiencie adznačałasia, što kiraŭnictva muzieja častkova niasie adkaznaść za niedachopy ŭ sistemie biaśpieki. Kamisija zajaviła, što isnavaŭ šerah pralikaŭ, jakija ŭ inšych krainach mahli b pryvieści da adstaŭki.
Łarans de Kar sama prapanavała pajści z pasady ŭžo na nastupny dzień paśla rabavańnia, adnak tady ministarka kultury admoviłasia pryniać jaje adstaŭku. Ciapier ža jaje adstaŭku zaćvierdziŭ prezident Francyi.
U kastryčniku minułaha hoda čaćviora złamyśnikaŭ skrali z Łuŭra častku francuzskich karaleŭskich rehalij koštam kala 88 miljonaŭ jeŭra. Histaryčnaja kaštoŭnaść hetych pradmietaŭ značna pieravyšaje ich hrašovuju acenku. Pakul što skradzienaje nie znojdziena.
Paśla hetaha incydentu muziej nieadnarazova traplaŭ u niehatyŭnyja naviny — praz zatapleńni, zabastoŭki i padazreńni ŭ maštabnych machlarstvach z kvitkami.
U Łuŭry aktyvisty paviesili zdymak byłoha prynca Endru
Łuŭr znoŭ zaliło, paciarpieŭ tvor mastactva XIX stahodździa
Łuŭr značna pavysiŭ ceny dla naviedvalnikaŭ nie ź Jeŭrasajuza
Padazravany ŭ rabavańni Łuŭra raskazaŭ pra zamovu ad «mužčyn sa słavianskim akcentam»
Paśla vykradańnia kaštoŭnaściej z Łuŭra, jaho skarby schavali ŭ padziemnym schoviščy Banka Francyi
Kamientary