Viktar Babaryka: «Kali ŭ mianie spytajuć: «Ciabie katavali?», ja skažu: «Ja nie viedaju»
Padčas intervju vydańniu «Lusterka» ŭ byłoha palitviaźnia Viktara Babaryki siarod inšaha zapytalisia pra jahonaje žyćcio za kratami i staŭleńnie z boku administracyi i supracoŭnikaŭ kałonii.

— U krasaviku 2023‑ha z kałonii vy trapili ŭ balnicu, było viadoma, što ŭ vas znajšli vadkaść u lohkich. Na pres-kanfierencyi ŭ Čarnihavie vy skazali, što nie chočacie kamientavać toje, što zdaryłasia, bo nie pamiatajecie, jak heta adbyłosia. Cytata: «Ačnuŭsia, złamanaje rabro, parvanaje lohkaje, dvuchbakovaje zapaleńnie lohkich i 23 švy ad raśsiačeńnia čerapa». Vy ciapier u Hiermanii, u biaśpiecy. Moža, uspomnili ŭžo niešta?
— Nie. Jak užo skazaŭ, ja pryvyk adkazvać za svaje słovy. I kali mnie, naprykład, kažuć, što niechta złačyniec, bo jon zrabiŭ heta, ja nie viedaju, kab śćviardžać fakt: złačyniec jon ci nie.
Kali mnie kažuć: pa-inšamu hetyja traŭmy nie mahli być naniesienyja, akramia jak… Ja kažu: ja nie viedaju, mahli być jany być naniesienyja ci nie mahli. Heta chaj vyśviatlajuć tyja, chto budzie padymać majo miedycynskaje daśje, u jakim jość usio. Tam apisana, ja davaŭ pakazańni. Tamu absalutna i ciapier, i tady — heta nie pytańnie biaśpieki. I pytańnie, jak usie kažuć: «Voś, ty maŭčyš, bo ŭ zakładnikach syn». Nie tamu. Mnie nie było čaho kazać — ja i maŭčaŭ. Tak i ciapier. Ja nie bajaŭsia ni tady, ni ciapier.
Adzinaje, što ja mahu skazać u dadatak: mnie prosta skazali, što voś, toje, što adbyvałasia — heta vyličvaŭsia moj barjer bolu. Jany dakładna viedajuć, što čaćviora sutak biessani, choład — i ja stračvaju prytomnaść. Takich vypadkaŭ było dva. Adzin byŭ ź lohkimi traŭmami, i jon taksama zafiksavany, ale biez nastupstvaŭ, to-bok tolki ranki byli, a druhi zaviaršyŭsia tym, čym zaviaršyŭsia.
— Raskažycie padrabiaźniej pra vypadki, kali vas trymali biez snu.
— Nu, heta robicca vielmi lohka. Ciabie źmiaščajuć u ŠIZA ŭ kamieru z čałaviekam, nazaviom tak, psichična nieŭraŭnavažanym. U jaho ŭłaścivaść: dniom bieśpierapynna razmaŭlać. A dniom u ŠIZA zabaroniena spać, lažać. Nočču jon pačynaje haniać djabła, jaki trecim prychodzić u tvaju kamieru. Adpaviedna, djabał ža biehaje pa kamiery, tamu jon i tabie nie daje spać. I heta pravakuje. Vychady dva čakanyja: albo ty možaš jaho fizična zdušyć — i atrymlivaješ adnaznačna, spraviadliva kryminalny artykuł, bo heta vykarystańnie hvałtu. Albo ty musiš usio ž niejkim čynam paźbiehnuć pravakacyjnych dziejańniaŭ.
— Ad vašych advakataŭ i palitviaźniaŭ, jakija vyzvalilisia była infarmacyja pra toje, što ŭ kałonii vy pracavali ŭ ciažkich umovach: to byli vymušanyja ŭ piakarni znachodzicca pry vysokich tempieraturach, to vas pieravodzili pracavać na maroz.
— Pieršaje miesca pracy — heta była kačaharka. Praŭda, niadoŭha. U dzień, kali ja atrymaŭ paśviedčańnie kačahara, mianie tut ža pieraviali farmoŭščykam u cech. Farmoŭščyk chlebabułačnych vyrabaŭ — tak nazyvałasia prafiesija. Čamu [pieraviali]? Tamu što kačaharka vychodziła na dvor, i ja moh kamunikavać ź ludźmi, i ŭsim było cikava. Jany, viadoma, potym adpraŭlalisia ŭ ŠIZA, ale heta była mahčymaść kamunikacyi. Tamu pieraviali tudy [u piakarniu]. A tam tak, nie zusim byli vytrymanyja sanitarnyja normy. Heta było akurat leta, i tempieratura stajała vielmi vysokaja, choć jana nie musiła, pa-mojmu, pieravyšać 27 hradusaŭ. I advakaty padniali hetuju temu. Vyrašyć hetuju prablemu nie ŭdałosia. Ale heta było nie samaje [składanaje].
A voś užo potym… Heta byŭ 2022 hod, vosień paśla pačatku vajny. Rezka pahoršylisia ŭmovy. Mianie pieraviali na samuju, ja b skazaŭ tak, nie toje kab ciažkuju, ale, vidać, dla zdaroŭja nie najlepšuju pracu — heta vypalvalščyk draŭnianaha vuhalu. A heta drobnadyśpiersny pył. U mianie prablemy ź lohkimi jašče paśla liciejnaha cecha, dzie ja ŭ pryblizna takich ža ŭmovach pracavaŭ. I tut, na žal, [prahučała] adzinaja fraza miedykaŭ, jakaja mianie trochi zasmučaje. Jany ŭsie heta viedali, i było skazana nastupnaje: «Ale ž niepasredna vašamu žyćciu heta nie pahražaje?» Z hetym nielha było spračacca, bo, pracujučy tam, ja adrazu, viadoma, nie moh pamierci. Ale heta była adzinaja fraza, i ja liču, što jana była skazanaja vymušana. Da miedykaŭ u mianie adnaznačna niama nijakich pretenzij u hetym płanie.
Ale heta było nasamreč niadoŭha, bo potym pačalisia ŠIZA, PKT i ŭsia hetaja karusiel. Tamu ja niadoŭha tam prapracavaŭ. A ŭžo dalej usio majo žyćcio całkam prachodziła, jak kažuć zeki, pad dacham.
— Vy doŭha byli ŭ režymie inkamunikada: nie atrymlivali listoŭ i nie mahli telefanavać. Jak heta pačałosia? Ci było niejkaje tłumačeńnie z boku administracyi, čamu vam nichto nie piša?
— Nie. Jak ja ŭžo skazaŭ, sa mnoj nichto nie razmaŭlaŭ na hetuju temu. Adkazy byli standartnyja: «Nu, nie pišuć. My ž nie viedajem». Maje sproby vykarystać lubyja miechanizmy, pačynajučy ad skarhaŭ, listoŭ, pakul [jany] u mianie byli… Fiksavałasia ŭsio vielmi prosta: pakul u mianie byli kanvierty i mahčymaść pisać, u mianie listy zabirali — ja pisaŭ kožny tydzień siastry ci siabram i zajavu na sustreču z advakatam. Ich zabirajuć — i ŭsio. Adzinaje, što, treba addać naležnaje, na majo pytańnie: «Što ja rablu niapravilna?» ci «Što ja mušu zrabić pravilna?» byŭ adkaz: «Usio vy robicie pravilna, usio vy robicie dobra. Vy budziecie siadzieć. I ŭsio». I była jašče adna dobraja fraza: «Nie ŭsio zaležyć ad administracyi kałonii». Ja nie viedaju, nakolki jana praŭdzivaja była, ale mnie takoje taksama havaryłasia.
— Jak vy pieražyvali dośvied, kali ŭ vas nie było mahčymaści źviazacca ź blizkimi?
— Z majho punktu hledžańnia, čamu byŭ abrany hety režym [inkamunikada] — tamu što psichałahična heta samaje ciažkaje. Tamu ja vielmi prasiŭsia ŭ turmu, i mnie skazali: «Nie, nie, nie. U turmie isnuje mahčymaść usio ž choć niejkaj kamunikacyi».
— Rastłumačcie: u turmu prasilisia — heta što značyć?
— Ja kazaŭ: «Nu nielha piać razoŭ zapar pryznačać PKT takomu złosnamu parušalniku. Dajcie mnie jaki-niebudź turemny artykuł i adpraŭcie mianie ŭ turmu. Raz ja taki voś chulihan niadobry i złosna parušaju paradak, i nie padparadkoŭvajusia administracyi». Heta łahična.
Ale mnie skazali: «Nie, u turmie vam budzie lepš». I tamu mianie tudy nie adpraŭlali. Nie viedaju, čyja heta inicyjatyva.
Pieražyvać heta niaprosta. Nu voś jak taksama kažuć: heta było psichałahičnaje katavańnie. Ja nie viedaju jaho kryteraŭ. Tamu kali mianie spytajuć: «Ciabie katavali?» — to ja skažu: «Ja nie viedaju». Fizična mianie nie katavali. U KDB mnie skazali: «Vy ž viedajecie, Viktar Dźmitryjevič, što fizičnyja katavańni ŭ nas zabaronienyja?» Ja skazaŭ: «Miarkujučy z vašaha tonu, vy pra heta vielmi mocna škadujecie».
Babaryka pra siabie ŭ 2020-m: Heta nie naiŭnaść. Nie dumaju, što takoha kryvažernaha scenara niechta čakaŭ
Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej
Babaryka zapościŭ zmaharskuju harełku z «Pahoniaj» i bieł-čyrvona-biełaj stužkaj
Babaryka zajaviŭ pra viartańnie ŭ palityku i nazvaŭ vinavataha ŭ tym, što źmieny nie adbylisia ŭ 2020-m
Ciapier čytajuć
U jakoj raźviedki była najlepšaja infarmacyja ź Biełarusi ŭ lutym 2022 i chto paviedamiŭ Budanavu, što asnoŭny ŭdar rasijan budzie na Hastomiel. Źjaviłasia vialikaja publikacyja
Kamientary
-Nia viedaju! Ale było vielmi pryjemna...
I dzierža ŭsich biełarusaŭ za durakoŭ...
Łukašenka dyktatar ? - nia viedaju