Kino44

Pačaŭsia pakaz multsieryjała pra ahraharadok

Jaho aŭtary — stvaralniki skandalnaha «Mulkłuba»

U efir internet-kanała Aru-TB vychodzić pieršaja sieryja multfilma «Ahraharadok». U asnovie malavanaha sieryjała — historyja stvareńnia ahraharadka na miescy zvyčajnaha kałhasu.

— Natchnieńnie čerpali ź biełaruskaj rečaisnaści, — kaža Pavał Marozaŭ, pradusar sieryjała «Ahraharadok» i kiraŭnik internet-telebačańnia ARU-TB. —Tak, my vyvučali ahraharadki i vioski pa razmovach ź ich žycharami. Naprykład pamiataju abmiarkoŭvali hetuju temu z Alesiem Puškinym, našym viadomym mastakom, jaki žyvie na siale i viedaje ŭsio heta z ułasnaha vopytu. Naš sieryjał nie tolki pra viosku i ahraharadok, ale ž pra ŭsiu našu krainu na hetym etapie jaje raźvićcia.

Žychary «Ahraharadka» — piersanažy zbornyja: tut i chitravaty staršynia, i viečna pjany miechanizatar, i durnavataja pracaŭnica kafe. Jość siarod hierojaŭ sieryjała i ludzi vielmi niezvyčajnyja, jak, naprykład, niemiec Hans, jaki vyras u HDR i pa-raniejšamu śviata vieryć u kamunizm.

Prydumlała i malavała «Ahraharadok» taja ž tvorčaja hrupa, što pracavała ŭ svoj čas nad prajektam «Multkłub — narodnaje telebačańnie», animacyjnaj parodyjaj na biełaruski palityčny isteblišmient. Čym ža roźniacca raniejšyja «multkłubaŭskija» pracy ad ciapierašniaha «Ahraharadka»?

— Asnoŭnaje adroźnieńnie, što nam užo niedastatkova takoj pieršakłasnaj muzy, jak naš Alaksandr Ryhoravič, — dadaje Pavał Marozaŭ, — my hladzim šyrej i samo žyćcio daje nam šmat natchnieńnia dla tvorčaści ŭ hetym kirunku. Da taho ž my vyrašyli adyści ad žanru žorstkaj satyry vykryvalnickaha kštałtu i pajšli ŭ bok papularnych sacyjalnych tem. Heta inšy padychod, ale ž na moj pohlad jon ni ŭ čym nie sastupaje raniejšamu.

Nahadajem, u 2005 h. stvaralniki «Multkłubu» byli aryštavanyja pa abvinavačańni ŭ paklopie ŭ dačynieńni da prezidenta, ale paźbiehli aryštu. Jak skłaŭsia los palityčnych multyplikataraŭ?

— Užo šmat času prajšło z 2005 hodu, kali heta ŭsio adbyvałasia, — kaža Marozaŭ, — My z kaleham Andrejem Abozavym zaraz pracujem u Talinie ŭ halinie hramadskaj spravy, miedyja i IT, naš kalleha Aleh (Minič. - kar.) jašče ŭ 2005 vybraŭ asobny šlach, my zhubili ź im kantakt. Ale novyja ludzi pryjšli amal adrazu. Pracoŭny kalektyŭ zrabiŭšy adno macniejšy.

Da kanca hoda hledačy zmohuć ubačyć 5 sieryj «Ahraharadka». Potym scenarysty na asnovie rejtynhaŭ i reakcyj aŭdytoryi prymuć rašeńnie ab dalejšym losie prajektu.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza14

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza

Usie naviny →
Usie naviny

Adzinoki piensijanier z Bresta praz DNK-test znajšoŭ svaju dačku z Dalokaha Uschodu

Hetaj nočču tempieratura pavietra apuskałasia da 21 hradusa

Sieviaryniec: Łatuška — najlepšaja alternatyva na pasadu premjer-ministra volnaj Biełarusi30

«Jana choča zabrać sabie navat toje, što źjaŭlajecca maim». Eks-pradziusarka Lery Jaskievič emacyjna adkazała na ŭsie abvinavačvańni8

Cima Biełaruskich pajechaŭ u pieršy vialiki tur paśla chatniaj chimii za narkotyki — pa Rasii15

Minskbud pakazaŭ, jak vyhladaje novaja infiekcyjnaja balnica2

FSB: Padazravanyja ŭ zamachu na hienierała HRU Alaksiejeva byli zavierbavanyja SBU pry sadziejničańni śpiecsłužb Polščy6

Kudy hladzić cenzura? U Rasii źniali sieryjał pra horad u reziervacyi, poŭny palityčnych matyvaŭ6

«Dzieci jak pabityja sabaki». Biełaruska nie moža viarnuć synoŭ, jakich były muž tajemna vyviez u Łuhansk5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza14

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić