Były palitviazień staŭ prezidentam Jehipta
Paśla doŭhaha vahańnia i masavych akcyj pratestu vajskoŭcy pryznali pieramohu isłamistaŭ.
Muchamied Mursi, kandydat ad Partyi svabody i spraviadlivaści i hramadska-relihijnaha ruchu «Braty-musulmanie» abrany novym prezidentam Jehipta. Jon nabraŭ 51,7% hałasoŭ, a blizki paplečnik eks-prezidenta Chośni Mubaraka Achmied Šafik — tolki 48,3%.
Vajskoŭcy jaŭna zyčyli pieramohi apošniaha. Abviaščeńnie vynikaŭ adterminavali da apošniaha. Šafik blefavaŭ, abviaščaŭ svaje vyniki padliku, jakija akazalisia falšyvymi. Kab zaścierahčy kamandavańnie armii ad pieravarotu, hramadskaść vyjšła na vylicy. U piatnicu na płoščy Tachryr adbyłosia 200-tysiačnaje vieča pratestu. I voś narešcie ŭ niadzielu vynik prahučaŭ.
Mursi abiacaje zachavać Jehipiet śvieckaj dziaržavaj, z roŭnymi pravami dla musulman i chryścijan, mužčyn i žančyn. Pry aŭtarytarnym režymie Nasera, a paśla Sadata i Mubaraka «Braty-musulmanie» byli zabaronieny. Heta hramadska-relihijnaja arhanizacyja, jakaja zajmałasia aśvietaj i ŭzajemadapamohaj, ale mieła i palityčnaje kryło. Jana nie dapuskała dziaržaŭnaha kantrolu nad saboj.
Mursi ličać ideałahična blizkim da kiraŭnikoŭ Turcyi. «Bratoŭ-musulman» možna paraŭnać z chryścijanska-demakratyčnymi partyjami Jeŭropy, choć, viadoma, isłam i arabskija tradycyi nakładajuć svaje admietnaści. U pryvatnaści, Partyja svabody i spraviadlivaści vystupaje za pierahlad adnosin ź Izrailem i ćviorda vystupaje za niezaležnaść Paleściny.
Sam Mursi skončyŭ Paŭdniova-Kalifarnijski ŭniviersitet (ZŠA). Dvoje ź jahonych piaci dziaciej majuć amierykanskaje hramadzianstva. U svajoj prahramie jon abiacaŭ «adradžeńnie Jehipta na isłamskaj asnovie».
«Braty-musulmanie» ŭźnikli ŭ 1920-ch hadach. Hrupa hruntujecca na pierakanańni, što isłam — heta nie tolki relihija, a ład žyćcia. Napačatku metaj ruchu było vyzvaleńnie Jehipta z-pad ułady Brytanii. Aficyjna hety ruch admaŭlaje hvałt jak mietad dasiahnieńnia palityčnych metaŭ. Adnak u realnaści mnohija vychadcy z arhanizacyi apuskalisia da teroru.
Kamientary