Nadvorje

Śpioka pratrymajecca jašče siem dzion

Prachałodu maje prynieści atłantyčny cykłon.

U pieršyja dni lipienia tempieraturny režym pieravyšaje klimatyčnuju normu ŭ siarednim na 3–8 hradusaŭ,
paviedamiła hałoŭny sinoptyk Respublikanskaha hidramieteacentra Ludmiła Paraščuk.

U bližejšyja vychadnyja atmaśfierny cisk pačnie patrochu spadać. Źjavicca bolš abłokaŭ, i miescami pa krainie nie vyklučany karotkija navalničnyja daždžy roznaj intensiŭnaści.

U subotu i niadzielu, 7–8 lipienia, tempieratura pavietra ŭnačy čakajecca 14–21 hradus, dniom — 26–33 hradusy. Pa paŭdniovym zachadzie (Bresckaja i Hrodzienskaja vobłaści) słupok termomietra dasiahnie adznaki plus 35.

Vysokaja tempieratura pavietra budzie sadziejničać prahrevu vady ŭ rekach i aziorach da 20–25 hradusaŭ. Biełarusy śmieła mohuć płanavać pravieści svaje vychadnyja na bierazie vadajomaŭ. Darečy, takaja ž ciopłaja tempieratura vady adznačajecca na čarnamorskich kurortach.

Pačynajučy z paniadziełka z paŭdniovaha zachadu Jeŭropy čakajecca pieramiaščeńnie atmaśfiernych frantoŭ.
Na bolšaj častcy terytoryi respubliki projduć karotkačasovyja daždžy, miescami prahrymiać navalnicy. Viecier paŭdniovy, paŭdniova-zachodni ŭmierany, pry navalnicach paryvisty. Tempieratura pavietra ŭnačy — 14–21 hradus, dniom — 24–30 hradusaŭ. Pa poŭdni respubliki (Bresckaja i Homielskaja vobłaści) miescami pavietra prahrejecca da 31–33 hradusaŭ.

10 lipienia charaktar nadvorja istotna nie źmienicca. Tempieraturny režym pa-raniejšamu budzie pieravyšać klimatyčnuju normu na 3–8 hradusaŭ.

U sieradu daždžoŭ stanie mienš, tempieratura pavietra ŭnačy — 12–19 hradusaŭ, dniom — 22–27 hradusaŭ. Pa paŭdniovym uschodzie (Homielskaja vobłaść) dniom tempieratura składzie 28–32 hradusy.

U čaćvier i piatnicu, 12–13 lipienia, nadvorje budzie vyznačać atłantyčny cykłon. Jak praviła, u letni čas jon prynosić prachałodu. U kancy tydnia śpiakota spadzie, siaredniasutačnaja tempieratura ŭvojdzie ŭ klimatyčnuju normu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Usie naviny →
Usie naviny

Andrej Pavuk: Dzieci prosta pieraškadžajuć žyć, ja adpačyvaju ad taho, što ich niama. Biednaja Vola, maja byłaja žonka31

Vakansija ŭ «Našaj Nivie»: mantažor-redaktar tyktokaŭ8

MAK trapiŭ pad ahoń krytyki za prodaž futbołak ź simvolikaj Alimpijskich hulniaŭ, praviedzienych Hitleram2

Hrošy hrabuć akcyjaniery, a nie naniatyja rabotniki: takaja ciapier ekanomika, i budzie jašče horš (ci lepš?)12

U Minsku znoŭ stali tralejbusy praz abryvańnie kantaktnych sietak1

Na Miunchienskaj kanfierencyi razam ź Cichanoŭskaj zaśviaciŭsia Viktar Prakapienia FOTAFAKT8

Mierc hatovy da pieramoŭ z Rasijaj, ale tolki kali «ŭ hetym budzie sens»1

Novych karystalnikaŭ Signal u Biełarusi nie budzie? Prablemy z rehistracyjaj užo nie tolki z A111

Meta zapatentavała ŠI, jaki moža vieści akaŭnt karystalnika paśla śmierci3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić