Archiŭ

Alaksiej Znatkievič. Kožnamu svaja vajna

№ 42 (199), 16 — 23 kastryčnika 2000 h.


 

Alaksiej Znatkievič

Kožnamu svaja vajna

 

Kali ja čytaŭ napiaredadni vybaraŭ u “pałatu” vyniki sacyjalahičnych apytańniaŭ, dzie havaryłasia, što try čverci vybarščykaŭ hatovyja iści hałasavać, dyk pryhadaŭ historyju ab tym, jak Vuk Draškavič ledź nie raspaliŭ vajnu ŭ Afrycy. Tak, toj samy Draškavič, čyja partyja adzinaja siarod juhasłaŭskaj apazycyi nie padtrymała na apošnich prezydenckich vybarach Voisłava Kaštunicu i vyłučyła ŭłasnaha kandydata. Kandydat toj lasnuŭ, i Draškavič padaŭ u adstaŭku, pryznaŭšy svaju pamyłku.

Ale zaraz viadziecca nie pra 2000 hod, a pra hady 1970-ja, kali budučy piśmieńnik i lider juhasłaŭskaj apazycyi pracavaŭ karespandentam ahiencyi navinaŭ TANIUH. Ahiencyja taja była dla Juhasłavii niečym kštałtu savieckaj TASS. Kab tam pracavać, tre było dobra viedać pa mienšaj miery adnu zamiežnuju movu. Nieviadoma, ci abaviazkova było jašče j supracoŭničać z adpaviednymi słužbami, ale ad ispytu pa zamiežnaj movie nie vyzvalaŭsia nichto.

Draškavič, adnak, viedaŭ paru čałaviek z atestacyjnaj kamisii, i tyja paraili jamu zavučyć na pamiać razmoŭnuju temu “Moj dzień”. Na čyściusieńkaj anhielskaj movie jon raspaviadaŭ pra svoj śniadanak, čyščeńnie zuboŭ, adjezd na pracu dy napisańnie navinaŭ. Ale ŭsio sapsavaŭ adzin ź siabraŭ kamisii, jaki ničoha nia viadaŭ pra Draškavičavu damoŭlenaść sa svaimi kalehami. Jon zapytaŭsia na takoj samaj čystaj anhielskaj: “A Vy svaje artykuły drukujecie na mašyncy ci pišacie?” Tut Draškaviču ničoha nie zastavałasia, jak tolki aburana vypalić zahadzia zavučanuju frazu You broke my concentration! (Vy parušyli maju kancentracyju!) dy vyjści z pakoju. Astatnija siabry kamisii zapeŭnili niebaraku, jaki palez z pytańniami, što “hety žurnalist maje vielmi dalikatnuju naturu, ale ž Vy sami bačyli, jak jon dobra šparyć pa-anhielsku”. Draškavič paśpiachova zdaŭ ispyt i praź niejki čas pajechaŭ pracavać karespandentam TANIUHu ŭ Zambiju.

U toj čas na terytoryi Zambii, niedaloka ad stalicy krainy, Łusaki, byli bazy paŭstancaŭ z Patryjatyčnaha frontu z susiedniaj Zymbabve, tady jašče Paŭdniovaj Radezii. Paŭstancy raz-poraz rabili rejdy praź miažu - zmahacca ź miascovym uradam biełych rasistaŭ. U adkaz radezijcy bambavali tyja bazy, a prezydent Zambii Kienet Kaunda štoraz vystupaŭ pa miascovaj televizii dy zaklikaŭ narod “iašče ciaśniej abjadnacca, kab dać rašučy adpor ahresaram.”

Ci to anhielskaja mova zambijskaha prezydenta była niezrazumiełaja dla juhasłaŭskaha vucha, ci to Draškavič nia nadta palepšyŭ svaje viedy z času ispytu, ale paśla pieršaj takoj pramovy jon vyrašyŭ, što Zambija abvieściła vajnu Paŭdniovaj Radezii. Jon nieadkładna pieradaŭ hetkuju sensacyju ŭ Białhrad, a TANIUH, zvykłaja daviarać svaim karespandentam, terminova raspaŭsiudziła navinu.

Siarod klijentaŭ TANIUHu była i brytanskaja ahiencyja Reuters. U brytancaŭ byŭ svoj karespandent u Łusacy, ale jany padumali, što juhasłavy, peŭna, atrymali navinu pa dypłamiatyčnych kanałach - u Juhasłavii byli vielmi dobryja adnosiny z Zambijaj. Tamu Reuters nieadkładna pieradała svaim klijentam viestku ab novaj vajnie sa spasyłkaj na TANIUH.

Na biadu, siarod klijentaŭ Reuters byŭ i ŭrad Paŭdniovaj Radezii. Daviedaŭšysia, što ichnaj krainie abvieščana vajna, radezijcy pačali ściahvać vojski da miažy z Zambijaj. Zambijskija dyplamaty ŭsio ž taki zdoleli rastłumačyć, što nichto nikomu vajny nie abviaščaŭ, i ŭ apošni momant kanflikt byŭ prydušany ŭ zarodku. Juhasłaŭskaha ambasadara ŭ Łusacy vyklikali ŭ ministerstva zamiežnych spravaŭ, dzie jaho, ledź nia płačučy, vinavacili ŭ pravakacyi. Praź niejki miesiac Draškavič zvolniŭsia z TANIUHu.

Raspavioŭ hetuju historyju dyrektar pryvatnaj juhasłaŭskaj ahiencyi navin “Beta” Radamir Dziklič, jaki bažyŭsia, što kožnaje słova ŭ joj praŭda. Dyk voś, taja patencyjnaja vajna lezła mnie ŭ hałavu, kali ja bačyŭ ličby achvotnych prahałasavać, što publikavalisia sa spasyłkaj na niaŭradavyja sacyjalahičnyja centry napiaredadni ŭčorašnich vybaraŭ. Roźnica ŭ ličbach pamiž roznymi apytańniami siahała 25% - reč dziŭnaja, jakuju navukaj nia vytłumačyš. Što parobiš, vajna ŭ kožnaha svaja.


Kamientary

Ciapier čytajuć

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza19

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza

Usie naviny →
Usie naviny

Adzinoki piensijanier z Bresta praz DNK-test znajšoŭ svaju dačku z Dalokaha Uschodu

Hetaj nočču tempieratura pavietra apuskałasia da 21 hradusa

Sieviaryniec: Łatuška — najlepšaja alternatyva na pasadu premjer-ministra volnaj Biełarusi32

«Jana choča zabrać sabie navat toje, što źjaŭlajecca maim». Eks-pradziusarka Lery Jaskievič emacyjna adkazała na ŭsie abvinavačvańni8

Cima Biełaruskich pajechaŭ u pieršy vialiki tur paśla chatniaj chimii za narkotyki — pa Rasii15

Minskbud pakazaŭ, jak vyhladaje novaja infiekcyjnaja balnica2

FSB: Padazravanyja ŭ zamachu na hienierała HRU Alaksiejeva byli zavierbavanyja SBU pry sadziejničańni śpiecsłužb Polščy6

Kudy hladzić cenzura? U Rasii źniali sieryjał pra horad u reziervacyi, poŭny palityčnych matyvaŭ7

«Dzieci jak pabityja sabaki». Biełaruska nie moža viarnuć synoŭ, jakich były muž tajemna vyviez u Łuhansk5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza19

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić