Koliś vyrabili siem uzoraŭ kilahrama, i z dapamohaju žerabia ŭziali adzin za sapraŭdny, a astatnija zaličyli ŭ kopii. Uzor za ŭvieś čas vymaŭsia z sejfu tolki try razy (apošni raz 15 hadoŭ tamu) — dla paraŭnańnia z šaściu kopijami. Na samym pačatku jany važyli adnolkava, ale paźniej kopii pačali ciažeć. Dziŭna: uzory vykanany z adnolkavaha metału, zachoŭvajucca ŭ adnolkavych umovach, tamu źmieny pavinny adbyvacca ŭ ich takija samyja. Ale ŭžo ciapier «hałoŭny kilahram» važyć na drabniutku mienš za kopii. Chiba staŭ lahčejšy praz toje, što jaho myli pierad kožnaj pravierkaj.
Etalon kilahramu ŭstareŭ. Usie inšyja adzinki, zaćvierdžanyja ŭ XIX stahodździ, ciapier vymiarajuć pa-inšamu. Sekunda, što ličyłasia drobam sutak, ciapier supastaŭlajecca z praciahłaściu 9.192.631.770 vahańniaŭ vypramianieńnia atamu ceziju-133, častata jakich, jak vynikaje ź fizyki, niaźmiennaja. Metar — drob daŭžyni Paryskaha merydyjanu — potym zajmieŭ taki samy etalonny metaličny stryžań, jaki zachoŭvaŭsia ŭ Seŭry. Ciapieraka metar — heta adrezak, jaki pieraadolvaje śviatło ŭ vakuŭmie za 1/299.792.458 sekundy.
Takija źmieny harantujuć, što navat na inšaj planecie niedzie ŭ dalokaj halaktycy zhadanyja adzinki vymiareńnia buduć adnolkavymi. Čaho nielha kazać pra kilahram.
Poŭny varyjant artukułu čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii haety "Naša Niva"
Padrychtavaŭ Rusłan Raviaka
* bolš možna pračytać na sajcie:
www1.bipm.org/en/si/si_brochure/chapter2/2-1/2-1-1/kilogram.html
Kamientary